Preskočiť na hlavný obsah Prejsť na hlavnú ponuku

Rómske komunity

Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky   Dnes je 13. jún 2021, nedeľa
 

Participovať: pre pokročilých

Aké ďalšie metódy môžeme v jednotlivých krokoch využiť

  • Na rôznych stupňoch participácie a tiež v rôznych krokoch používame rôzne metódy práce s verejnosťou. Inak pracujeme, ak chceme účinne informovať, inak, ak potrebujeme mapovať či zbierať informácie alebo viesť dialóg, a ešte inak, ak chceme zapojiť verejnosť do rozhodovania. Nasledujúce vybrané metódy sú tie, ktoré sú vhodné na použitie aj v slovenských podmienkach a zároveň nie sú u nás až tak zavedené.
  • Vybrané metódy nie sú popísané vyčerpávajúco, keďže nie je cieľom tohto materiálu vyškoliť profesionálnych facilitátorov na ich použitie. Má skôr slúžiť osobám kompetentným rozhodovať o participatívnych procesoch na to, aby si rozšírili predstavu možných riešení a postupov, ktoré sa dajú a môžu realizovať. Aby sa po zvážení všetkých iných aspektov vhodnosti použitia participatívnych postupov mohli rozhodovať nielen o pomerne známych metódach, ako sú poradné pracovné skupiny, fókusové skupiny či verejné stretnutia (hoci aj tie sa dajú robiť viac alebo menej odborne a efektívne), ale rozmýšľali aj o zložitejších formátoch.
  • Všetky metódy vyžadujú spoluprácu profesionálnych facilitátorov a tiež odborníkov na dizajn participatívnych procesov. Skúsenosti zo sveta však potvrdzujú, že sa prostredníctvom nich dá dopracovať k zaujímavým výsledkom nielen pokiaľ ide o proces rozhodovania, ale aj depolarizácie spoločnosti, zvýšenia informovanosti či záujmu verejnosti o problémy verejných politík, alebo zvýšenia dôvery občanov k verejnej správe.
  • Väčšina metód je zameraná na zapojenie predovšetkým laickej verejnosti do plánovania verejných politík. Niektoré dokážu úspešne vtiahnuť veľké množstvo rozmanitých ľudí a zozbierať rôzne pohľady a typy skúseností. Netradičnosť týchto metód spočíva v tom, že ich nezapájame len cez informovanie a pripomienkovanie, ale na úrovni dialógu. Môžu mať tiež istý vzdelávací efekt, a to nielen smerom k verejnosti, ale aj k zainteresovaným aktérom, a teda sú schopné ovplyvniť nielen kvalitu výsledného rozhodnutia, ale aj podobu verejného diskurzu na danú tému. Dokonca aj pri témach, ktoré v sebe obsahujú hodnotový konflikt, dobre urobená participácia dokáže zapojených ľudí urobiť citlivejšími a chápavejšími pre iné názory, než sú ich vlastné. Môže to v istých situáciách pôsobiť preventívne voči eskalácii konfliktu.

Komunitný samit

Komunitný samit je niekoľkohodinový (obvykle 15 hodín) plánovací míting, na ktorom sa zúčastňuje široké spektrum zainteresovaných aktérov vo vybranej téme/oblasti. Je užitočným nástrojom v situáciách, keď je pomerne jasný želateľný stav (výsledok) v danej oblasti, avšak existujúce zdroje sú limitované, a preto je dôležité, aby boli akčné kroky čo najefektívnejšie.

Technológiou podporované stretnutie veľkej skupiny

Táto metóda je využiteľná tak na úrovni štátnej správy, ako aj samosprávy. Ide o špecifické prepojenie využitia technológií a osobných stretnutí s diskusiami zoči-voči, s možnosťou zapojenia tisícok ľudí v rovnakom čase (až 5 000 v rámci jedného stretnutia). Využíva online hlasovanie, telekonferencie, spracovanie dát na zdieľaných platformách v reálnom čase. Veľké diskusné formáty sa dajú použiť na participáciu v nasledujúcich oblastiach:

  • Plánovanie ekonomického a sociálneho rozvoja – zvažovanie priorít a rôznych otázok, ktoré môžu byť sporné (napr. ekonomický rozvoj a ochrana prírody).
  • Rozpočtovanie a alokovanie zdrojov – určovanie priorít v rozpočtovaní dáva možnosť urobiť proces transparentnejším a zrozumiteľnejším pre občanov.
  • Formulovanie verejných politík – umožňuje dosahovať porozumenie aj mimo straníckych ideových rozkolov.

Aby takéto široké zapojenie ľudí malo zmysel, musí ísť o skutočne závažné problémy, ktoré majú priamy dopad na občanov.

Metóda vyžaduje rozsiahlu prípravu pred samotným podujatím, ktorá by mala trvať nie menej ako 15 týždňov. Zahŕňa formuláciu cieľov podujatia, analýzu zainteresovaných aktérov, zaručenie zapojenia rozmanitých diskutujúcich – zvlášť predstaviteľov marginalizovaných skupín, vypracovanie podkladových materiálov, prácu s médiami, organizačné a odborné zabezpečenie podujatia.

Nie je to stretnutie otvorené pre hocikoho, pozývame konkrétnych ľudí na základe konkrétnych charakteristík, ktoré chceme mať zastúpené, keďže potrebujeme dosiahnuť pestrosť názorov, zastúpenie istých typov skúseností s otázkami, o ktorých má byť diskusia.

Konsenzuálne konferencie

Je to metóda zapojenia „bežných ľudí“ do rozhovorov o verejných politikách. Nenahrádza demokratické hlasovanie a iné zákonné postupy, ale zabezpečuje stretávaciu platformu, kde je vypočutý informovaný hlas ľudí, ktorí nie sú spravidla tí najaktívnejší, čo sa ozývajú sami a radi. Laici tu formulujú otázky pre panel expertov, dostávajú odpovede a spolu sa dohadujú na spoločnom stanovisku. Výsledkom je správa, ktorá sa zverejní pre osoby zodpovedné za rozhodnutie, ale aj pre médiá a verejnosť.

Konferencia konsenzu je vhodná metóda, keď:

  • politiky sú vo vývoji alebo sa prehodnocujú a je potrebný vstup od verejnosti,
  • témy, ktoré zahŕňajú, sú kontroverzné, zahŕňajú technické odborné znalosti,
  • veľa rozmanitých sociálnych skupín má obavy spojené s týmito témami,
  • rozhodnutia budú významne a priamo ovplyvňovať vybrané skupiny ľudí,
  • je potreba zvýšiť verejnú informovanosť o probléme,
  • verejnosť prejavuje potrebu hlbšieho zapojenia do rozhodovania.

 

Plánovacie bunky

Metóda je – podobne ako pri konferenciách konsenzu – určená na prinesenie informovaného hlasu laickej verejnosti do procesu rozhodovania o probléme, ktorý sa ľudí bezprostredne dotýka. Jedna bunka pozostáva z 25 ľudí, ktorí pracujú ako verejní konzultanti počas približne jedného týždňa, aby priniesli riešenia k danému plánovaniu či verejnej politike. Každá bunka potrebuje facilitátorov – procesných expertov, aby pracovala efektívne. Každá bunka dostáva informácie o probléme, diskutuje a zvažuje rôzne aspekty riešení a následne ich vyhodnocuje z hľadiska želaných a neželaných dôsledkov. Experti a zainteresovaní aktéri majú možnosť prezentovať svoje stanoviská plánovacím bunkám. Výsledok je formulovaný vo forme záverečnej správy.

Kaviareň svet- World café

Kaviareň svet je jednoduchá a súčasne inovatívna metóda diskusie, ktorá vytvára rámec pre konverzáciu medzi účastníkmi v malých skupinkách v rámci väčšej skupiny.

Diskusia v neformálnej a príjemnej atmosfére malých skupín umožňuje prejavenie  sa inteligencie a skúseností všetkých účastníkov a súčasne zameranie diskusie smerom, ktorý je pre účastníkov najzaujímavejší a najmotivujúcejší. Podľa autorov metódy WorldCaféJuanityBrown a Davida Isaacsa je prejavenie sa kolektívnej inteligencie umožnené dodržaním siedmich princípov integrovaného dizajnu stretnutia. Väčšia časť diskusie prebieha v malých, zvyčajne 4-členných skupinách, ktoré sa po cca 20-minútových blokoch menia na nové štvorice.

V jednom čase všetky štvorice diskutujú o tej istej téme/otázke a postupne sa menia skupiny aj otázky. Na záver stretnutia konečné štvorice prezentujú výsledky spoločného objavovania celej skupine.

Otvorený priestor (Open Space)

Je to účinný spôsob, ako urýchliť diskusie. Je to metodický nástroj, ktorý umožňuje samoorganizovaným skupinám akejkoľvek veľkosti riešiť komplexné problémy v krátkom čase. Cieľom stretnutia Open Space je zapojiť účastníkov do problémov, ktoré sa ich týkajú, na hlbokej a tvorivej úrovni. Program stanovujú a zodpovednosť zaň nesú samotní účastníci OpenSpace.

Metóda Open Space sa používa najčastejšie pri strategických diskusiách veľkých skupín, pri vytváraní vízie, pri konzultáciách so zainteresovanými odborníkmi, pri komunitnom plánovaní a pri hĺbkovom učení sa v konkrétnych problémoch.

Študijné krúžky

Študijný krúžok reprezentuje formát diskusie v malých skupinách. Využívajú sa na iniciovanie dialógu a podporu zmien v komunite alebo v spoločnosti.

Súťaže a iné verejné podujatia

Metóda sa používa na vzbudenie záujmu verejnosti o tému a jej spopularizovanie. Obsah súťaže alebo podujatia je priamo prepojený s danou témou konkrétnej politiky, do riešenia ktorej chceme zapojiť verejnosť. Napríklad:

  • súťaž esejí alebo plagátov vytvorených študentmi alebo školákmi na témy spojené s využitím obnoviteľných zdrojov energie;
  • veľtrh alebo súťaž inovácií na tému zariadení šetriacich energiu;
  • cena excelentnosti za komunitné plánovanie v oblasti využitia obnoviteľných zdrojov energie.

Tieto podujatia majú zvyčajne lokálny mediálny výtlak, takže majú šancu získať záujem širokej verejnosti. Záujem médií môže pomôcť aj zvýšiť záujem ľudí o ďalšie participatívne aktivity k danej téme, ktorými môžu byť:

  • workshopy,
  • verejné stretnutia,
  • účasť v poradných skupinách a pod.

Nie je vhodné robiť súťaže či verejné podujatia bez toho, aby zodpovedné orgány ďalej pokračovali v participatívnych aktivitách na danú tému. Môže to spôsobiť sklamanie verejnosti, že ľudia nemajú šancu reálne sa vyjadriť k danej téme.

Komunitné sieťovanie

Komunitné sieťovanie vychádza z myšlienky menších podporných sietí, ktoré môžu v komunitách vznikať. Tam, kde zlyháva formálny systém pomoci a podpory ľuďom nastupujú komunitné iniciatívy a ponúkajú to, čo majú (od rekreačných aktivít až po pomoc v čase prírodných katastrof). Ide o vytváranie pomerne veľkej siete v komunite (až stovky dobrovoľníkov), ktorá spolupracuje zároveň s miestnymi firmami, organizáciami či orgánmi štátnej a verejnej správy.

Workshop participatívneho dizajnovania

Metóda sa používa pre potreby dizajnovania a redizajnovania organizačných procesov a štruktúry zvnútra organizácie. Ide o komplexný, štruktúrovaný proces, v rámci ktorého dochádza k definovaniu cieľov a požiadaviek na implementáciu zmien. Metóda takéhoto workshopu je aplikovateľná pre komunity, ktoré chcú fungovať ako organizácie, mimovládne organizácie aj verejné inštitúcie rôznych veľkostí.

Metóda vychádza z poznania, že každá organizácia má nejaký genotyp, princíp fungovania, ktorý určuje tvar a povahu organizácie. Je dobré, keď je stabilná a odolná, zabezpečuje to jej prežitie. Úspešná organizácia sa však zároveň dokáže prispôsobiť.

Princíp fungovania organizácie 1 Princíp fungovania organizácie 2 

Organizácia disponuje bohatým množstvom personálnych zdrojov, kde sú ľudia nahraditeľní. To znamená, že kompetencie a zodpovednosti nie sú uložené v konkrétnych ľuďoch, vytvára hierarchiu riadenia, kde istá úroveň riadenia má odpovednosť a riadi úroveň pod sebou. Tento spôsob riadenia je často označovaný ako autokratický alebo byrokratický.

Organizácie nedisponuje nadbytkom ľudských zdrojov, ale „nadbytkom funkcií”. Každý človek v organizácii musí ovládať aj činnosti mimo jeho pracovnej pozície. Organizácia sa do veľkej miery spolieha na konkrétnych ľudí, od ktorých závisí kvalita odvedenej práce a úspešnosť organizácie. Zodpovednosti sú rozdeľované nielen vertikálne, ale aj horizontálne, riadenie charakterizuje veľká miera demokracie, ľudia sa často riadia „sami”.

Metóda workshopu vychádza zo 6 predpokladov pre produktívnu prácu:

  • autonómia v rozhodovaní,
  • možnosť učiť sa,
  • rôznorodosť,
  • vzájomná podpora a rešpekt,
  • zmysluplnosť – možnosť vidieť konečný produkt alebo mať pozitívny sociálny dopad,
  • spoločná predstava želateľnej budúcnosti.

Organizácia, ktorá funguje podľa princípu 1, ide proti týmto predpokladom, dobré výsledky dosahuje väčšinou krátkodobo, preto sa prechod na princíp fungovania organizácie č. 2 stáva nevyhnutnosťou.

Metódu workshop participatívneho dizajnovania využívajú organizácie vtedy, keď si uvedomia, že dobré výsledky a schopnosť prispôsobiť sa meniacemu sa prostrediu závisia od spolupráce ľudí a ľudia sú práve najdôležitejší kapitál organizácie. Takáto zmena si však žiada zmenu rolí a zodpovedností všetkých členov organizácie.

Participatívny rozpočet

Participatívny rozpočet (PR) je jeden z najobľúbenejších nástrojov participácie, ako aj jeden z najefektívnejších demokratických nástrojov, ktorý umožňuje občanom priamo sa zapojiť do rozhodovania o prerozdelení časti verejných zdrojov, ktoré mesto, obec, alebo vyšší územný celok pre účely PR vyčlení. Otvára nový typ verejnej diskusie medzi občanmi a subjektami verejnej správy nielen o realizácii konkrétnych intervencií (navrhnutých projektoch), ktoré iniciovali občania, ale najmä o budúcej vízii a podobe mesta či územia tak, ako to vidia jeho obyvatelia. Otvára nové kanály pre komunikáciu samosprávy s občanom, ako aj pre komunikáciu občanov navzájom bez účasti samosprávy (ľudia organizujúci sami seba, vznik nových komunít). Jeho veľkou výhodou je, že prináša hmatateľné výsledky v relatívne krátkom časovom horizonte (do jedného roka). PR sa vo svete uplatňujú na lokálnej, regionálnej i národnej úrovni.

→ CHCEM VEDIEŤ VIAC

  • Skoro všetko, čo potrebujete vedieť o participatívnom rozpočte nájdete v publikácii x+1 otázok a odpovedí o participatívnom rozpočte
  • Participatívne mechanizmy: KTO, ČO, KEDY, AKO? je praktickou príručkou o participatívnych procesoch – participatívnom rozpočtovaní a plánovaní verejných priestorov.
  • Participatívny rozpočet začína prenikať aj na stredné školy. Nie je škola ako škola je publikácia, ktorá v prvom rade predstavuje študentom a pedagógom stredných škôl pojem participácia a následne prezentuje jeden z jej nástrojov – participatívny rozpočet.
  • Vedeli ste, že participatívny rozpočet sa môžete naučiť aj prostredníctvom spoločenskej hry? Nie je mesto ako mesto dosková spoločenská hra, ktorá žiakom hravou formou približuje ako funguje participatívny rozpočet vo fiktívnom meste. 
  • Metodika pre zavádzanie témy participácie do výučby Nie je občan ako občan vznikla ako následok realizácie participatívnych rozpočtov na stredných školách, ktorý prebudil u študentov i pedagógov veľký záujem hlbšie poznať zmysel, možnosti a metódy zapájania verejnosti do vecí verejných.

 

→ Koniec, späť na začiatok vzdelávania←

 

© 2021 Ministerstvo vnútra SR. Web dizajn a redakčný systém SwiftSite od spoločnosti ELET systems. Vyhlásenie o prístupnosti | Vyhlásenie o cookies (PDF, 398 kB)