Preskočiť na hlavný obsah Prejsť na hlavnú ponuku

Rómske komunity

Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky   Dnes je 19. apríl 2024, piatok
 

Participovať: s kým?

Identifikácia zainteresovaných aktérov

Medzi zainteresovaných aktérov patrí každá inštitúcia, organizácia, skupina alebo jednotlivec, ktorí si vo vzťahu k prijímaniu nových verejných politík môžu niečo nárokovať; majú právo spolurozhodovať o zdrojoch, využívajú alebo poskytujú služby, alebo sú priamo ovplyvnení činnosťami v rámci implementácie verejnej politiky (upravené Bryson, 1988). Vo vzťahu k rozhodovaniu rozoznávame tri základné kategórie stakeholderov:

  1. tí, ktorí sú formálne zodpovední za rozhodnutie,
  2. tí, ktorí rozhodnutím budú ovplyvnení alebo majú nejaký záujem na rozhodnutí a
  3. tí, ktorí nejakým spôsobom môžu znemožniť alebo ovplyvniť realizáciu rozhodnutia (Potapchuk, 1991).

Analýza zainteresovaných aktérov je pre každý participatívny proces kľúčová, niekedy dokonca predchádza rozhodnutiu o tom, či ísť cestou participácie, príp. aký stupeň participácie verejnosti zvoliť.

Prečo je dôležitá analýza zainteresovaných aktérov – stakeholderov?

⦁ Odpovedá na to, koho do procesu zapojiť.
⦁ Pomáha nám pri návrhu participatívneho procesu.
⦁ Umožní nám včas odhaliť potenciálne konfliktné oblasti.
⦁ Dobre urobená analýza stakeholderov a ich adekvátne zapojenie je predpokladom pre prevenciu vzniku a eskalácie konfliktov a blokovania participatívneho procesu.

→ CHCEM VEDIEŤ VIAC

Aby ste nezabudli zapojiť všetkých stakeholderov, medzi ktorých patria aj zraniteľné skupiny, využite publikáciu Metodika zapájania zraniteľných skupín.

Úroveň stakeholderov: Nie je stakeholder ako stakeholder

Nie každý identifikovaný stakeholder musí byť zapojený rovnakým spôsobom. Práve spôsob zapojenia závisí od toho, ako veľmi je stakeholder vplyvný a nakoľko sa ho téma týka. Úrovne stakeholderov by sme mohli znázorniť nasledujúcim obrázkom:

informovaná verejnosť

Ako správne identifikovať stakeholderov?

Analýza stakeholderov prebieha na každej úrovni zapojenia verejnosti. Preto by sme si v každom scenári mali položiť otázku, kto je vlastne verejnosť, ktorá má byť informovaná a do procesu zapojená. Pomôcť nám môžu nasledujúce otázky:

  • Kto má na téme záujem?
  • Kto sa doteraz k téme verejne vyjadroval?
  • Koho ovplyvní rozhodnutie a realizácia politiky?
  • Kto môže mať vplyv na realizáciu diskusií, rozhodnutie a následnú implementáciu politiky?
  • Kto sú odborníci v tejto oblasti?
  • Ak v minulosti existovala diskusia o tejto téme, kto sa k nej vyjadril?
  • Kto sú reprezentanti, ktorí sú prístupní konštruktívnemu vyjednávaniu a majú dôveru názorovej skupiny, ktorú zastupujú?
  • Koho výsledné rozhodnutie ovplyvní?
  • Kto by mohol mať záujem toto rozhodnutie nejako meniť?
  • Kto môže ovplyvniť povahu rozhodnutia, príp. jeho výklad alebo jeho realizáciu?
  • Sú skupiny obyvateľstva, inštitúcií, ktorých rozhodnutie nejako špecificky zasiahne?
  • Sú skupiny obyvateľstva, inštitúcií, ktorých rozhodnutie významne zvýhodní/znevýhodní?

Dobrá rada: Správne zacielená informačná kampaň

Pri identifikácií stakeholderov by sme nemali ostať spokojní s výsledkom v znení „široká verejnosť”. A to ani v situáciách, keď potrebujeme časť aktérov predovšetkým informovať, no hlbšiu úroveň zapojenia neočakávame alebo nepotrebujeme. Správne zameraná informačná kampaň totiž pracuje so špecifikáciou a segmentáciou jednotlivých cieľových skupín, vďaka čomu dokáže lepšie formulovať posolstvá kampane a zvoliť správne informačné nástroje.

Analýza záujmov stakeholderov

Už v rámci identifikácie stakeholderov sa môžeme pozrieť, aké sú záujmy aktérov a či v procese môže prísť k stretu záujmov týchto aktérov. Možného konfliktu by sme sa nemali báť a ani sa mu umelo vyhýbať. Skorou identifikáciou záujmov a ich možných stretov sa môžeme na situáciu lepšie pripraviť a následne ju lepšie zvládnuť.

Pri rozmýšľaní nad záujmami aktérov nám môžu pomôcť tieto otázky:

  • Čo vieme o záujmoch identifikovaných zainteresovaných aktérov?
  • Aké záujmy – v súvislosti s prijímanou verejnou politikou – majú identifikovaní spolurozhodovatelia a kľúčoví účastníci?
  • V čom sú tieto záujmy vzájomne súvisiace a v čom protichodné?
  • Medzi kým možno predpokladať vznik koalície?
  • Aká je moc a sila aktérov? Sú aktéri zastrešení jednotlivcami, organizovanými skupinami či inštitúciami?
  • Aké sú potenciálne spoločné záujmy?
  • Aké sú pozície jednotlivých aktérov?
  • Aká je pravdepodobnosť, že medzi aktérmi vyeskaluje konflikt?
  • Ako by vyzerala možná situácia dohody, príp. kompromisu?

→ Pokračovať na kapitolu Participovať: pre pokročilých