Preskočiť na hlavný obsah Prejsť na hlavnú ponuku

Rómske komunity

Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky   Dnes je 13. jún 2021, nedeľa
 

Teoretické východiská participácie

Tento projekt je financovaný z prostriedkov Európskeho sociálneho fondu cez OP Efektívna verejná správa.

  • Zaradenie: podaktivita 2, teoretické východiská participácie 
  • Zapojené expertky: Jana Plichtová, Anna Šestáková

V rámci pracovnej skupiny Teoretické východiská participácie bolo základným cieľom stanoviť základný teoretický rámec pre oblasť tvorby verejných politík, realizovaných na participatívnom princípe, ako aj stimulovať tvorbu metodických rámcov pre podporu zavádzania participácie do praxe. Spracovanie vybraných metodických rámcov má slúžiť na otvorenie verejnej diskusie a ich následné overenie v praxi verejnej správy. V rámci analytickej a výskumnej činnosti pracovnej skupiny zodpovednej za vymedzenie teoretických a pojmových východísk projektu vzniklo viacero výstupov. Širší pojmový rámec a základné problémy v problematike participácie boli  spracované v prehľadovej štúdii Filozofické a pojmové ukotvenie participácie (PDF, 816 kB). Štúdia poukázala na potrebu odlišovania tzv. participácie zdola (participácie občanov) a participácie riadenej verejnými inštitúciami. Vzhľadom k tomu bola následne spracovaná druhá prehľadová štúdia zameraná výlučne na problematiku dobrého vládnutia a riadenej participácie s názvom Dobré vládnutie a verejná participácia (PDF, 767 kB). Obe štúdie vymedzili oblasti a témy, ktoré sú dôležité pre zavádzanie participatívnych procesov do tvorby verejných politík a boli využité ako podklad pre Slovník participácie občanov a verejnosti na tvorbe verejných politík.

Slovník participácie

Slovník participácie

Jednou z významných zistení a úloh expertných tímov národného projektu bola potreba reagovať na absenciu základnej terminológie pre oblasť participácie. Na problém nejasnosti, neznalosti či nezrozumiteľnosti mnohých pojmov sme narážali na každom kroku. A práve národný projekt ponúkol možnosť definovať, vysvetliť, utriediť a vniesť do slovenčiny pojmy, s ktorými pri zapájaní verejnosti pracujeme. Slovník participácie v plnom názve publikovaný ako Slovník základných pojmov participácie občanov a verejnosti v kontexte demokracie, podrobne definuje 224 pojmov spätých s participáciou a 102 základných hesiel z viacerých vedných disciplín, ktoré sa zaoberajú zapájaním verejnosti: z verejnej správy, politológie, politickej sociológie, sociálnej psychológie, politickej ekonómie. Slovník sa neobmedzuje len na oblasť verejnej správy, ale rozpracúva aj viaceré témy sociálnej psychológie (napr. sociálna identita a členstvo v sociálnych skupinách, sociálne normy, sociálna stratifikácia), ktoré sú prehliadanou avšak dôležitou súčasťou procesov participácie.

Slovník sa stal jednou z kľúčových publikácií knižnej edície  Participácia výnimočné postavenie, a nielen preto, že na Slovensku vychádza po prvýkrát. Slovník existuje vo forme knižnej publikácie, elektronickej databázy a elektronického dokumentu. Slovník zostavil autorský tím pod vedením Jany Plichtovej a Anny Šestákovej. Ako ďalší autori hesiel na tvorbe slovníka spolupracovali experti: Daniel Klimovský, Bruno Konečný a Tomáš Malec. Heslá boli súčasne pripomienkované expertkami: Elena Gallová Kriglerová, Alena Holka Chudžíková, Jarmila Lajčáková a Jana Kadlečíková.

Ako plánovať, merať a hodnotiť kvalitu participácie?

Výstup Prehľad prístupov merania a hodnotenia kvality participácie sa zaoberal otázkami ako definovať a stanoviť hodnotiace kritériá participácie a ako ich operacionalizovať a merať. Záverom štúdie bolo zistenie, že napriek nárastu záujmu o participatívne procesy v posledných desaťročiach neexistuje univerzálny spôsob, prístup alebo metóda ich hodnotenia a absentuje univerzálny analytický rámec. Téma merania kvality participácie a nastavenie merateľných ukazovateľov pre plánovanie, monitoring a hodnotenie participatívnych procesov otvorila potrebu spracovania praktického manuálu, ktorý by zastrešil problematiku merania kvality participácie a ukazovateľov. V súvislosti s touto požiadavkou vznikol manuál s názvom Analytický rámec pre plánovanie a hodnotenie projektov verejnej participácie. Manuál je spracovaný ako mapa otázok a alternatív, o ktorých treba premýšľať a ktoré treba zvážiť pri plánovaní a realizácii verejnej participácie. Analytický rámec podnietil aj vznik tzv. Mapy participácie (PDF, 676 kB), ktorá predstavuje plánovanie participatívnych procesov vo vizuálnej podobe. Mapa sumarizuje všetky dôležité kroky pri plánovaní participatívnych procesov a upozorňuje na možné úskalia v jednotlivých fázach.

Na základe definície kvalitnej participácie ako takej participácie, ktorá vedie k dobrému výsledku (t.j. kvalitnej verejnej politike) a ďalším žiaducim efektom (napr. učenie, budovanie sociálneho kapitálu, ekonomický rozvoj), pričom tieto výsledky a efekty boli dosiahnuté na základe procesu, ktorý spĺňa požiadavky demokracie a dobrého vládnutia (napr. reprezentatívnosť, spravodlivosť, transparentnosť, nezávislosť, atď.) vznikol Index kvality participácie (kapitola 3.3. publikácie Prehľad prístupov merania a hodnotenia kvality participácie). Index ako jediný svojho druhu umožňuje vyjadriť kvalitu participácie prostredníctvom jedného čísla (ako sumu hodnôt dosiahnutú vo všetkých kritériách), ale aj porovnať dosiahnuté hodnoty v jednotlivých kritériách medzi sebou navzájom, aj pri opakovaných meraniach (v priebehu času).

Spôsoby a miera participácie verejnosti

V snahe zistiť viac o postojoch verejnosti k participácii, ako aj získať dáta o spôsobe a miere participácie verejnosti, vznikla samostatná výskumná úloha, ktorú spoločne zastrešili Jana Plichtová a Anna Šestáková. Za účelom získania relevantných dát sme sa rozhodli pre realizáciu celoslovenského reprezentatívneho prieskumu. Výsledkom reprezentatívneho prieskumu sú výsledné analýzy Spôsoby a miera participácie I. a Spôsoby a miera participácie II., ktoré zavŕšili činnosť pracovnej skupiny Teoretické východiská participácie. Viac informácií nájdete v časti: Spôsoby a miera participácie verejnosti.

Výstupy

Materiál na stiahnute: Ukotvenie participácie (PDF, 816 kB)

  • Typ dokumentu: teoretická štúdia
  • Stručný opis: teoretická štúdia k participatívnej tvorbe verejných politík – analyzuje aktuálny stav spoločnosti v previazaní na miesto a úlohu občana, ako aj úlohu a miesto participácie v spoločnosti. Spoločným menovateľom jednotlivých častí štúdie je identifikovaná potreba inštitucionálnej zmeny, hodnotovej transformácie, nového prístupu verejnej správy k participácii a spoluúčasti občanov na rozhodovaní. Na základe zadania bolo cieľom štúdie identifikovať možné indikátory kvality participácie (index participácie) a predstaviť východiská pre nastavenie parametrov merania prínosov participácie pre spoločnosť. Súčasne zohľadniť fázy participačnej tvorby verejnej politiky, ich prínosy, riziká a úskalia, ako aj spôsoby hodnotenia procesov a výsledkov participačného procesu s cieľom zadefinovať základné kritériá a škálu ukazovateľov kvality participatívneho procesu tvorby verejných politík. V záverečnej podobe štúdia reaguje na aktuálny stav, ktorý vychádza z každodenných skúseností a kladie si kľúčové otázky: Čelíme kríze demokracie? Ak áno, aké sú „symptómy“ tejto krízy?, Kde hľadať príčiny neutešeného stavu moderných demokracií?, Aké riešenia existujú? Štúdia v rámci troch základných kapitol otvára tieto témy:
    • Aké je miesto participácie v kontexte zastupiteľskej demokracie a trhovej ekonomiky?
    • Akceptujeme účasť neelitných občanov v participačných procesoch?
    • Ako rozhodovať o dizajne participatívnych politík v procese inštitucionálnej zmeny?
  • Kľúčové slová: kríza demokracie, nedôvera občanov v politický systém, inštitucionálne zmeny, participatívne reformy, tri dimenzie participácie
  • Pre koho je materiál určený: experti v oblasti participácie, zástupcovia výskumných tímov, akademická obec, vysokoškolskí študenti

Materiál na stiahnutie: Slovník participácie

  • Typ dokumentu: slovník pojmov
  • Slovník participácieStručný opis: slovník základných pojmov participácie občanov a verejnosti v kontexte demokracie ponúka širokú paletu hesiel, týkajúcich sa nielen participácie, ale aj teórií demokracie, vybraných oblastí verejnej správy, relevantných sociálno-psychologických konceptov a teórií, atď. Slovník obsahuje viac ako sto hesiel, ktoré sú vnútorne štruktúrované. Slovník je výsledkom interdisciplinárnej spolupráce multidisciplinárneho tímu vzhľadom na skutočnosť, že v záverečnej fáze realizácie do pripomienkovania, navrhovania a prípravy nových hesiel vstúpili aj ďalší experti NP PARTI (napr. z pracovnej skupiny: zapájanie zraniteľných skupín do tvorby verejných politík, legislatíva, právny rámec a participácie, monitoring a hodnotenie pilotnej schémy). Slovník existuje vo forme knižnej publikácie, elektronickej databázy a elektronického dokumentu (PDF, 2 MB).
  • Kľúčové slová: od pojmov - autoritárska osobnosť a vládnutie, byrokracia, decentralizácia, deliberácia, demokracia, demokratický deficit, demokratizácia spoločnosti až po pojmy - vláda a vládnutie, vzdelávanie, zainteresované strany, zainteresovaní aktéri, zmocnenie, znevýhodnené skupiny
  • Pre koho je materiál určený: experti v oblasti participácie, zástupcovia výskumných tímov, akademická obec, vysokoškolskí študenti

Materiál na stiahnutie: Participácia verejnosti v kontexte dobrého vládnutia a jej kritická alternatíva (PDF, 767 kB)

  • Typ dokumentu: teoretická štúdia
  • Stručný opis: štúdia objasňuje obsah pojmu dobrého vládnutie v kontexte medzinárodných organizácií, inštitúcií EÚ a vlád členských štátov v previazaní na princíp a významu účasti verejnosti na vládnutí. Upozorňuje na fakt, že na Slovensku, napriek nadštandardným legislatívnym úpravám, nie sú požiadavky, ku ktorým sme sa zaviazali na základe medzinárodných dohovorov adekvátne napĺňané. Súčasne si štúdia kladie kľúčovú otázku, či je deliberatívna a participatívna demokracia lepšou alternatívou pre účasť na správe vecí verejných. Spracovaný materiál ukazuje, že dobrá správa vecí verejných sa často chápe iba ako prostriedok prosperity a hospodárskeho rastu, čo vedie k obmedzeným formám účasti verejnosti a uprednostňovaniu hospodárskych záujmov na úkor ľudských práv a inklúzie/súdržnosti. Štúdia v rámci základných kapitol otvára tieto témy:
    • Dobré vládnutie z perspektívy medzinárodných organizácií rozvojovej pomoci
    • Problémy normatívnej koncepcie vládnutia
    • Význam governance a zapájania verejnosti v EÚ
    • Definícia verejnej participácie (vrátane kategorizácie dôvodov zapájania verejnosti verejnou správou, popisu a charakteristiky vybraných metód verejnej participácie)
    • Kritika koncepcie verejnej participácie v EÚ
    • Je deliberatívna a participatívna demokracia lepšou alternatívou pre účasť na správe vecí verejných?
    • Kritika deliberatívnej participácie
    • Záver
  • Kľúčové slová: good governance, účasť verejnosti, deliberácia, participatívna demokracia
  • Pre koho je materiál určený: experti v oblasti participácie, zástupcovia výskumných tímov, akademická obec, vysokoškolskí študenti

Materiál na stiahnutie: Prehľad prístupov merania a hodnotenia kvality participácie

  • Typ dokumentu: teoretický prehľad, alebo sprievodca prístupov k meraniu a hodnoteniu kvality participáciePrehľad prístupov
  • Stručný opis: záujem o participatívne procesy v posledných desaťročiach narastá. Napriek tomu neexistuje univerzálny spôsob, prístup alebo metóda ich hodnotenia. Dôvodom je, že koncept participácie nemá jednotnú definíciu a neexistujú všeobecne prijímané kritériá hodnotenia. Hodnotenie participatívnych procesov je však dôležité, a to nielen pre všetky zainteresované strany (organizátorov a účastníkov), ale aj pre verejnosť ako takú. Hodnotenie je žiaduce z finančných dôvodov (ako záruka toho, že sa verejné zdroje používajú zmysluplne), z praktických dôvodov (ako prostriedok identifikácie chýb a poučenia sa z nich), z etických dôvodov (napríklad za účelom posúdenia miery reprezentatívnosti, inklúzie, vyváženosti a spravodlivosti), ako aj z výskumných dôvodov (prehĺbiť poznanie o tom, čo sa vlastne deje v participatívnych procesoch). Samozrejme hlavným cieľom hodnotenia participatívnych procesov je proces učenia sa a všeobecnejšiemu poznaniu o tom, čo funguje (dizajn a spôsob realizácie participatívneho procesu). Plán hodnotenia kvality participatívnych procesoch by mal v prvom rade zodpovedať nasledovné otázky: Ako definovať „kvalitu“ participácie?Akým spôsobom stanoviť hodnotiace kritériá? Akým spôsobom pristúpiť k ich operacionalizácii a meraniu? Materiál v rámci základných kapitol otvára tieto témy:
    • Čo je to „kvalita“ participácie?
    • Výber hodnotiacich kritérií
    • Operacionalizácia a meranie hodnotiacich kritérií
    • Prehľad spôsobov merania a hodnotenia participatívnych procesov
    • Empirické overovanie vzťahu medzi procesom a jeho výsledkami
  • Kľúčové slová: kvalita participácie, ukazovatele merania kvality participácie, hodnotenie participatívnych procesov, hodnotenie cieľov participatívneho procesu, hodnotenie výsledkov participatívneho procesu
  • Pre koho je materiál určený: experti v oblasti participácie, zástupcovia výskumných tímov, akademická obec, vysokoškolskí študenti

Materiál na stiahnutie: Analytický rámec pre plánovanie a hodnotenie projektov verejnej participácie

  • Typ dokumentu: manuál plánovania a hodnotenia participatívnych procesovAnalytický rámec
  • Stručný opis: využitie participácie v praxi verejnej správy si vyžaduje, aby sa jednotlivé fázy a procesy zvážili vo vzájomných súvislostiach a vo vzťahu k cieľu zapojenia verejnosti. Materiál predstavuje mapu otázok a alternatív, o ktorých treba premýšľať, a ktoré treba zvážiť pri plánovaní a realizácii participácie. Je praktickou pomôckou nielen pre nastavenie participačných procesov tvorby verejných politík, ale aj praktickým návodom na ich priebežné monitorovanie a vyhodnotenie. Súčasne manuál poskytuje prehľad toho, čo všetko treba pri tvorbe verejných politík so zapojením verejnosti sledovať.  Orientuje pozornosť na procesy, podmienky a okolnosti, na samotných zainteresovaných aktérov a ich vzťahy, ktoré podľa doterajších poznatkov rozhodujú o tom, či participácia bude úspešná alebo nie. Odpovedá na otázky na čom je postavená kvalita participatívnych procesov (PP), aké sú princípy, prekážky a nedostatky PP, otvára pohľad na metódy zapájania verejnosti z pohľadu miery a úrovne zapojenia verejnosti. Prevedie vás procesom hodnotenia PP z pohľadu kritérií dobrého vládnutia (inklúzia, reprezentatívnosť, spravodlivosť, transparentnosť a nezávislosť, kvalita zvažovania a dialógu a účasť na rozhodovaní). Manuál v rámci základných kapitol otvára tieto témy:
    • Kvalita verejnej participácie a participatívnych procesov
    • Metódy verejnej participácie
    • Hodnotenie verejnej participácie
    • Hodnotenie podľa normatívnych kritérií dobrého vládnutia
    • Zodpovednosť aktérov pri plánovaní, hodnotení a monitorovaní participatívnych procesov
  • Kľúčové slová: metodika, manuál, participatívny proces, plánovanie participatívnych procesov, hodnotenie participatívnych procesov
  • Pre koho je materiál určený: aktérom, ktorí vstupujú do procesu participatívnej tvorby verejných politík, zástupcom verejnej správy, odborným zamestnancom mestských a obecných úradov, samosprávnych krajov, ústredných orgánov štátnej správy, ktorí v spolupráci s ďalšími aktérmi, budú stáť pri dizajnovaní participačných scenárov tvorby verejných politík

Materiál na stiahnutie: Procesná mapa, alebo praktický sprievodca participatívnym procesom (PDF, 676 kB)

  • Typ dokumentu: praktický sprievodca participatívnym procesom
  • Stručný opis: vizuálna procesná mapa je ideálnym sprievodcom pre tých, ktorí by chceli vedieť viac o základných fázach participatívneho procesu, o konkrétnych krokoch, ktoré sú s jednotlivými fázami spojené, ako si aj zodpovedať na základné otázky, ktoré im pomôžu nadizajnovať dobrý participatívny scenár tvorby verejnej politiky. Procesná mapa súčasne pracuje so „žltými kartami“, ktoré vás nútia premýšľať o potenciálnych rizikách a nástrahách v jednotlivých fázach procesu a súčasne pracuje s modrými kartami prvkom zváženia. Ponúka vám zoznam bodov na zváženia a súčasne vás upozorňuje, čo všetko budete musieť v danej fáze zabezpečiť. Procesná mapa vizualizuje tieto fázy participatívneho procesu:
    • Nastavenie agendy a organizácie procesu
    • Zdroje a kontext
    • Výber aktérov
    • Informovanie
    • Konzultovanie a spolupráca
    • Pripomienkovanie a rozhodovanie
    • Implementácia a hodnotenie
  • Kľúčové slová: participatívny proces, procesná mapa, fázy participatívneho procesu
  • Pre koho je materiál určený: experti v oblasti participácie, zástupcovia výskumných tímov, akademická obec, vysokoškolskí študenti

Rozhovory s expertkami

Ďalšie relevantné výstupy

  • VIDEO: Hlasovanie nestačí, teória kontra prax (Jana Plichtová - Univerzita Komenského v Bratislave a Peter Nedoroščík - združenie Utopia)
    • od 51:26 min.
    • Autentický verzus predstieraný proces zapájania verejnosti do procesu rozhodovania. Občianska apatia kontra verejný záujem. Deliberácia, spoločné zvažovanie a ich miesto v participatívnom rozpočte. O rôznych formách hlasovania, o potrebe verejnej diskusie alebo prečo len hlasovanie nestačí? Čo prináša zvažovanie? Ako sa naň pripraviť a ako ho viesť? Ako sa postaviť ku konfliktom? Je konflikt problémom alebo výzvou?
  • RÁDIO DEVÍN: Symposion na tému Občianska spoločnosť a kríza demokracie (Jana Plichtová a Bohdan Smieška)
    • O svojich pohľadoch na nástrahy a prínosy zastupiteľskej demokracie, ako aj na výsledky reprezentatívneho prieskumu postojov občanov Slovenskej republiky k participácii, ktorý vznikol v rámci nášho národného projektu Participácia. Ak sa chcete dozvedieť ako sa občania zapájajú do tvorby verejných politík, aké faktory pozitívne či negatívne ovplyvňujú participáciu verejnosti, či ako sú občania spokojní s možnosťami na zapájanie sa, ktoré im ponúka verejná správa, nenechajte si ujsť tento zaujímavý rozhovor, ktorý moderuje Mária Michalková.
  • VIDEO: Participácia na Slovensku 2018 (Jana Plichtová a Anna Šestáková)
    • Predstavenie výsledkov reprezentatívneho prieskumu postojov občanov Slovenskej republiky, ktorý sa realizoval na vzorke 1200 respondentov koncom roka 2018. Výskum bol dizajnovaný tak, aby sa jeho sa výsledky dali porovnať s výsledkami minulých prieskumov, realizovaných na Slovensku a prezentácia nového Sloveníka základných pojmov participácie občanov a verejnosti v kontexte demokracie.

O expertkách

Jana PlichtováJana Plichtová – sociálna psychologička, profesorka na Fakulte ekonomických a sociálnych vied Univerzita Komenského v Bratislave, vedúca výskumu analytickej časti národného projektu ÚSV ROS Podpora partnerstva a dialógu v oblasti participatívnej tvorby verejných politík. V 70. rokoch jej učaroval film a ona filmovým tvorcom. Prvý raz ju obsadil do filmu Sladké hry minulého leta podľa predlohy Guya de Maupassanta režisér Juraj Herz. Nasledovali ďalšie filmy a seriály (Petrolejové lampy, Straty a nálezy, Parta hic, Sesternica Beta). V roku 1985 si zahrala ešte vo filme Slané cukríky a vo filme Dušana Trančíka Iná láska, a tým s hereckou kariérou skončila. Od roku 1993 do 2017 pôsobila na Katedre FiF UK, kde sa venuje téme kvalitatívnych metód výskumu, experimentálnej psychológii. Tu získala titul profesorky a PhD. Pôvodne sa venovala experimentálnym projektom na Ústave experimentálnej psychológie SAV. Stážovala na Univerzite v Stirlingu, London School of Economics and Political Sciences, spolupracovala s Maďarskou akadémiou vied, s Maison des Sciences de l´homme v Paríži a s Masarykovou univerzitou. Jej knižku pre deti (Kniha o alebo, alebo) o sémantickej pamäti ocenili v roku 1993 ako najlepšiu a najkrajšiu knihu roka.

Anna ŠestákováAnna Šestáková – odborná expertka, výskumníčka, procesná analytička. Participuje na národnom projekte Podpora partnerstva a dialógu v oblasti participatívnej tvorby verejnej politiky ako súčasť tímu, ktorý zodpovedá za teoretické ukotvenie projektu. Zároveň sa podieľa na zbere dát o participatívnej tvorbe verejných politík v štátnej správe, kde sa venuje evalvácii participatívnych procesov. Magisterské štúdium skončila na Katedre psychológie Filozofickej Fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Následne absolvovala postgraduálne štúdium v oblasti Sociálna a pracovná psychológia na FiF UK. Počas štúdia sa venovala výskumnej činnosti, v ktorej pokračuje ako zamestnankyňa Fakulty sociálnych a ekonomických vied UK v rámci projektu APVV. Má skúsenosti s prednášaním a publikovaním; v minulosti prednášala na Akadémii médií kurz Psychológia reklamy a na Katedre psychológie UK kurz Psychológia osobnosti.

 

© 2021 Ministerstvo vnútra SR. Web dizajn a redakčný systém SwiftSite od spoločnosti ELET systems. Vyhlásenie o prístupnosti | Vyhlásenie o cookies (PDF, 398 kB)