Preskočiť na hlavný obsah Prejsť na hlavnú ponuku

Verejná správa

Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky   Dnes je 1. december 2022, štvrtok
 

História archívu

MANIPULÁCIA S DOKUMENTAMI OD 14. PO POČIATOK 20. STOROČIA

Z histórie vieme, že archívnictvo nie je len záležitosťou modernej doby. Archívy boli v minulosti chápané ako priestory, v ktorých sa uchovávali dokumenty majúce význam pre komunitu, alebo jednotlivca a z tohto dôvodu boli verejnosti neprístupné. Písomnej agendy nebolo v minulosti toľko, ako sme boli toho svedkami v posledných desaťročiach, i keď zo zachovaných písomností je zjavné, že počas storočí jej postupne pribúdalo. Dokazuje to aj vývoj spísomňovania v samotnom Trenčíne, kde mestská kancelária fungovala preukázateľne v 15. storočí. Na jej čele stál mestský notár, inak erudovaná osoba, intelektuálne vybavená na zastávanie tejto dôležitej funkcie v meste. Keďže prichádzal do styku s mestskými písomnosťami najčastejšie, práve jeho by sme mali považovať za akéhosi predchodcu súčasných archivárov. Písomnosti totiž nielen tvoril, ale vyhotovoval z nich odpisy, výpisy, usporadúval ich, triedil do rozličných tematických skupín, vypracúval k nim elenchy, regesty a podobne. Roztriedené dokumenty v staršom období zrejme najskôr viseli v kožených kapsách, aby sa k nim nedostali hlodavce a boli chránené pred vlhkosťou. V období novoveku už nebolo efektívne a ani z hľadiska kvantity únosné, aby bol takýto systém uchovávania dokumentov udržateľný, preto sa dokumenty triedili podľa agend vybavovaných v meste a ako súbory sa uschovávali do skríň vyhotovených na tento účel. Je dôležité uviesť, že počas stredoveku sa takéto miestnosti s písomnou agendou nachádzali často v klenutých pivniciach, mestských vežiach či sakristiách kostolov, a to z dôvodu ich ochrany voči požiarom, keďže tieto stavby boli postavené z kameňa. S pribúdajúcou agendou dostal v druhej polovici 17. storočia trenčiansky mestský notár do kancelárie pisára (ministeriála) a v 18. storočí konečne aj archivára, no táto funkcia sa dlho neudržala. Ešte aj na sklonku 19. storočia sa o potreby usporiadania písomností starali niektorí zamestnanci magistrátu za malú odmenu. Tieto skutočnosti by sme mohli považovať za kľúčové pri opise najstarších dejín manipulácie s písomnosťami.

 

„ARCHÍV“ V 1. POLOVICI 20. STOROČIA

Až takmer do polovice 20. storočia zostával obsahový potenciál mestských písomností takmer nevyužitý. V roku 1907 sa v Trenčíne uvažovalo o výstavbe multifunkčnej budovy tzv. „kultúrneho paláca,“ kde popri spoločenských priestoroch mali sídliť aj kultúrne inštitúcie ako archív, múzeum a knižnica. Zámer zostal nenaplnený z dôvodu vypuknutia prvej svetovej vojny. Magistrát si v tej dobe plne uvedomoval, že mestské dokumenty sú v neporiadku, no tento stav sa nepodarilo napraviť ešte niekoľko rokov. V roku 1928 sa dokumenty z bývalého mestského „archívu“ nachádzali v dvoch miestnostiach na prvom poschodí mestského domu a ich správou bol poverený mestský oficiál za ročnú odmenu.

Archívne dokumenty zažili prvé väčšie sťahovanie po dostavaní novej radnice (1934), kedy boli premiestnené do jej pivničných priestorov. Napriek tomu sa „archív“ nedočkal odborného zamestnanca, jeho správou bol poverený kontrolór dávok Dezider Rybár za malú mesačnú odmenu.

V polovici 40. rokov sa dovtedy jednotný „archív“ rozčlenil, keďže mesto potrebovalo zabrať jednu z pivničných miestností, ktorú dovtedy využívalo pre potreby archivovania dokumentov. Archívny materiál pochádzajúci z 18. – 20. storočia presťahovali najskôr do obytnej časti na prvé poschodie mestského domu, no kvôli dlážke, ktorá neuniesla ťarchu dokumentov, ich preložili na prízemie Župného domu pod hradnou skalou. Najstaršie dokumenty naďalej zostali v pivnici radnice.

  

BUDOVANIE SYSTEMATICKÉHO ARCHÍVNICTVA

O systematickom budovaní moderného archívnictva na území Trenčína možno hovoriť až pomerne neskoro, od polovice 20. storočia. Krajský národný výbor v Bratislave ustanovil výmerom s platnosťou od 1. marca 1952 za mestského archivára Dr. Vojtecha Štibraného. Archívny materiál naďalej zostal uložený v pivnici mestského domu, neskoršie mu boli pridelené dve miestnosti cukrárne pod mestskou vežou. Keďže v prípade mestského domu ako aj cukrárne išlo o suterén, priestor kvôli vlhkosti nevyhovoval pre trvalú úschovu dokumentov. Až do začiatku 80. rokov 20. storočia pretrvávali problémy s nevyhovujúcimi priestormi pre potreby archívu. Dokumenty sa mnohokrát sťahovali, a to nielen z dôvodu nedostatku úložných priestorov, ale aj vzhľadom na reorganizačné zmeny v oblasti archívnictva a spisovej služby, ktorými v tom čase československé archívnictvo prechádzalo. Začiatkom 50. rokov v Trenčíne fungovalo stredisko pôdohospodárskeho archívu. V roku 1952 vznikol Mestský archív v Trenčíne a zároveň Okresný archív pri Okresnom národnom výbore v Trenčíne a Okresný archív pri Okresnom národnom výbore v Novom Meste nad Váhom.  Archív v Novom Meste nad Váhom sídlil najskôr v budove fary, neskoršie v ambulancii Okresného ústavu národného zdravia. V roku 1956 sa fondy trenčianskej pobočky rozrástli o časti vyčlenených fondov z pôdohospodárskeho archívu. V roku 1961 pobočku zrušili a celú ju presťahovali do Nitry.

Po územnej reorganizácii v 60. rokoch 20. storočia došlo k zlučovaniu archívov, a to na základe vládneho nariadenia č. 36/1960 Zb. Z Mestského archívu v Trenčíne a okresných archívov pri ONV v Trenčíne a v Novom Meste nad Váhom vznikol Okresný archív v Trenčíne pod vedením Petra Štibraného, ktorý predtým viedol Mestský archív v Trenčíne. Sídlom archívu sa stala budova Okresného múzea v Trenčíne. Archív organizačne patril pod odbor vnútra v rámci Okresného národného výboru v Trenčíne. V tom čase Okresný národný výbor v Trenčíne – priemyselný odbor výmerom zo dňa 14. februára 1966 pridelil Okresnému archívu v Trenčíne do dočasného užívania jednu miestnosť, a to telocvičňu v budove bývalej Učňovskej školy v Trenčíne, keďže z priestorov Okresného múzea v Trenčíne sa museli dokumenty premiestniť kvôli plánovanej rekonštrukcii budovy.

Na základe zákona SNR č. 149/1975 Zb. sa trenčiansky archív stal súčasťou Okresného národného výboru v Trenčíne ako jedno z jeho zariadení. Riadený bol priamo prednostom Okresného národného výboru. Ale ani po tejto legislatívnej zmene sa archívu nedostávalo náležitých priestorov pre odborné činnosti súvisiace s prácou v archíve. V roku 1973 Okresný národný výbor pridelil archívu budovu v Zamarovciach, kde vznikla pracovňa, i depoty a študovňa s knižnicou. Napriek tomu nedostatok priestoru stále pretrvával. Okrem toho boli pridelené priestory mikroklimaticky úplne nevhodné, priemerná vlhkosť tu dosahovala úroveň 93 %. Zároveň archívny zákon z roku 1975 stanovil nové úlohy pre oblasť archívnictva. Práve v tomto období sa do archívu začali dostávať väčšie súbory dokumentov od ich pôvodcov, čím vznikla oprávnená požiadavka na nové účelové priestory archívu. Zámer výstavby novej budovy začal dostávať reálnu podobu až začiatkom 80. rokov 20. storočia. Plány boli pôvodne veľkorysé, kapacita budovy bola plánovaná na uloženie 20 000 bm archívneho materiálu, no ich naplnenie bolo len čiastočné. Po zvážení lokalít na Hornom Šianci a na sídlisku Juh, ktoré boli vyhodnotené ako nevhodné, sa pristúpilo k výstavbe budovy na Kožušníckej ulici. Výstavba sa uskutočnila v niekoľkých etapách v priebehu 80. rokov. Ako prvý sa postavil archívny depot, aby sa mali kde sústrediť archívne materiály z nevyhovujúcich a vlhkých priestorov múzea a kaštieľa v Zamarovciach. Ako druhá sa stavala administratívna budova s kanceláriami pre zamestnancov, bádateľňou, výstavnou a prednáškovou miestnosťou, manipulačnými a sociálnymi priestormi. Archív sídli v budove od roku 1984, k oficiálnemu otvoreniu sa pristúpilo až v roku 1987.

V roku 1991 došlo k ďalšej reorganizácii štátnej správy, čo pre archív znamenalo, že od zaniknutého Okresného národného výboru v Trenčíne sa začlenil pod Okresný úrad v Trenčíne. Tento stav trval až do roku 2003, kedy archív organizačne  prešiel pod Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. Trenčiansky archív bol do novembra 2015 súčasťou Štátneho archívu v Bratislave ako jedna z jeho pobočiek.

Po roku 1989 naďalej pretrvávali priestorové problémy archívu, na základe čoho boli pre archív prenajaté priestory Konštrukty v 20 km vzdialenom Lieskovci za Dubnicou nad Váhom. Priestory boli nevyhovujúce najmä kvôli vzdialenosti od hlavnej budovy v Trenčíne. Fondy sa tam nedali systematicky spracúvať, zamestnanci tam chodili iba niekoľkokrát do mesiaca vyhľadávať podklady pre vybavenie došlých žiadostí. Za takýchto okolností sa začalo uvažovať o výstavbe druhého depotu pri archívnej budove v Trenčíne. Jeho výstavba sa začiatkom roka 2002 i začala, ale hneď bola aj pozastavená pre technické nedostatky. Preinvestovaných bolo takmer 1000 000 vtedajších korún. Medzičasom sa z prenajatých priestorov Konštrukty časť archívneho materiálu musela v roku 2003 vysťahovať. V roku 2008 získal archív do prenájmu časť prvého poschodia v budove bývalého výrobného závodu Kara, ktorý sa nachádza v jeho tesnej blízkosti. Sú tam uložené najmä fondy z 20. storočia, a to aj v súčasnosti.

  

ŠTÁTNY ARCHÍV V TRENČÍNE OD ROKU 2015

V novodobej histórii trenčianskeho archívnictva má zásadný význam zákon č. 266/2015 Z. z., ktorým sa novelizoval zákon č. 395/2002 Z. z. o archívoch a registratúrach a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Novela ustanovila, že Trenčín ako krajské mesto je zároveň aj sídlom archívu s regionálnou územnou pôsobnosťou v hraniciach Trenčianskeho kraja. Trenčiansky archív sa týmto organizačne odčlenil od Štátneho archívu v Bratislave a prestal byť len jeho pobočkou. Naopak, nadobudol postavenie sídelného archívu s regionálnou územnou pôsobnosťou a člení sa na dve oddelenia – oddelenie spracúvania archívnych dokumentov (OSAD) a oddelenie služieb verejnosti (OSV). Štátny archív v Trenčíne zároveň rozšíril svoju pôsobnosť najmä o okres Myjava, a zároveň organizačne spravuje dve archívne pracoviská, a to Archív Považská Bystrica a Archív Bojnice. Pracovisko Archív Považská Bystrica bol dovtedy súčasťou Štátneho archívu v Bytči a pracovisko Archív Bojnice bolo pobočkou Štátneho archívu v Nitre. Štátny archív v Trenčíne so svojimi pracoviskami nemá dosah na okresy Bánovce nad Bebravou ani Partizánske, ktoré sú síce súčasťou Trenčianskeho samosprávneho kraja, no v oblasti archívnictva sú priradené k Štátnemu archívu v Nitre pracovisko Archív Topoľčany.

Územná pôsobnosť Štátneho archívu v Trenčíne od decembra 2015 je pre okresy: Trenčín, Nové Mesto nad Váhom a Myjava. Naše dve pracoviská majú nasledovnú pôsobnosť:

  • pracovisko Archív Považská Bystrica: okresy Považská Bystrica, Ilava a Púchov
  • pracovisko Archív Bojnice: okres Prievidza

Štátny archív v Trenčíne (bez pracovísk) spravuje približne 900 archívnych fondov a zbierok v celkovom rozsahu takmer 5500 bm od roku (1000!) 1318 takmer až po súčasnosť. Odbornú archívnu knižnicu tvorí necelých 15 500 zväzkov od 15. storočia až po súčasnosť. V predarchívnej starostlivosti máme skoro 500 pôvodcov registratúr.

V správnej agende sa najviac využívajú fondy súdov a škôl, ale tiež aj matriky. Ročne si fyzické či právnické osoby od nás vyžiadajú približne 1500 – 2000 kópií a výpisov z archívnych dokumentov.

 

Dôležité odkazy

[DoleziteOdkazy]

Dôležité oznamy

[DoleziteOznamy]