Archívnictvo v Slovenskej republike

Archívnictvo patrí aj v Slovenskej republike medzi spoločenské odvetvia so silným prienikom, postavením a poslaním v štátnej správe a samospráve, kultúre, vede i v informačných štruktúrach spoločnosti. Vyplýva to z charakteru a obsahu archívnych dokumentov, ako aj činností samotného archivára. Archívne dokumenty sú nielen sumárom stámiliónov autentických, jedinečných a hodnoverných informácií o dejinách Slovákov, Slovenska a na jeho území žijúcich ďalších národností, a to od 11. storočia, ale majú aj právnu silu a právnu preukaznosť.

V prevažnej väčšine ide o dokumenty úradného pôvodu, o tzv. diplomatický materiál, ktorý vznikal z úradnej, hospodárskej a inej činnosti svojich pôvodcov. Archívne dokumenty sú súčasťou národného kultúrneho dedičstva a bohatstva.

Úlohou archívov je všestranná starostlivosť o archívne dokumenty, ich odborné a vedecké spracovanie a sprístupnenie ako aj využívanie na vedecké a iné účely. Starostlivosťou o archívne dokumenty sa rozumie zhromažďovanie archívnych dokumentov v archívoch, preberanie archívnych dokumentov od ich pôvodcov, alebo nadobúdanie od ich vlastníkov, ich riadna ochrana a bezpečné uschovanie a evidencia.

Riadiacim orgánom archívnictva na Slovensku je Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky.

V súlade s príslušným kompetenčným zákonom a zákonom o archívoch a registratúrach ministerstvo organizuje a riadi archívnictvo najmä tým, že určuje koncepciu jeho rozvoja, zjednocuje odbornú činnosť archívov a metodiku archívnej práce, vytvára a zabezpečuje vhodné podmienky na zachovanie archívnych dokumentov. Ďalej zabezpečuje ochranu a evidenciu archívnych dokumentov, kontroluje ich stav a uloženie v archívoch, stará sa o spracúvanie, sprístupňovanie a zverejňovanie archívnych dokumentov. Koordinuje medzinárodnú, najmä vedeckú spoluprácu, stará sa o odborný rast archívnych pracovníkov. Ministerstvo vnútra SR gestoruje aj správu registratúry