História archívu

Štátny archív v Trnave je zložkou siete štátnych archívov s regionálnou územnou pôsobnosťou, ktorých zriaďovateľom je Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. Je odborným pracoviskom, prostredníctvom ktorého ministerstvo vykonáva štátnu správu na úseku archívov a registratúr v územnom obvode okresov Hlohovec, Piešťany a Trnava.

Základnou právnou normou upravujúcou súčasné postavenie a činnosť archívu je zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 395/2002 Z. z. o archívoch a registratúrach a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a vyhláška Ministerstva vnútra SR č. 628/2002 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o archívoch a registratúrach a o doplnení niektorých zákonov, ktoré nadobudli účinnosť 1.1.2003.

Archív na základe vymedzenej vecnej a územnej kompetencie preberá, eviduje, ochraňuje, odborne spracúva a sprístupňuje archívne dokumenty pochádzajúce z činnosti:

• štátnych orgánov so sídlom a s pôsobnosťou v územnom obvode okresov Hlohovec, Piešťany a Trnava ako aj od právnických osôb zriadených týmito štátnymi orgánmi,
• obcí nachádzajúcich sa v územnom obvode okresov Hlohovec, Piešťany a Trnava ako aj od právnických osôb zriadených a založených týmito obcami,
• právnických osôb, ktoré majú sídlo a pôsobia prevažne v územnom obvode okresov Hlohovec, Piešťany a Trnava,
• významných fyzických osôb miestneho spoločenského života, ktoré majú trvalý pobyt v územnom obvode okresov Hlohovec, Piešťany a Trnava,
• iných pôvodcov, ktorých určí ministerstvo.

Štátny archív v Trnave uchováva a spravuje 925 archívnych fondov a zbierok v rozsahu 5 273,66 bežných metrov uložených archívnych dokumentov (stav k 13.12.2017). Sú to dokumenty pochádzajúce z činnosti úradov miestnej štátnej správy a obecnej samosprávy, orgánov justície, miestnych podnikov, družstevných organizácií, politických strán a spoločenských organizácií, dokumenty z oblasti kultúry a školstva, zdravotníctva a sociálnej starostlivosti, náboženských organizácií, písomnosti cechov, spolkov a záujmových organizácií, osobné fondy a zbierky, ktoré sa viažu na územie terajších okresov Hlohovec, Piešťany a Trnava.

Časové rozpätie dokumentov uchovávaných v tomto archíve je od roku 1238 po súčasnosť s perspektívou postupného preberania ďalších novších ročníkov dokumentov. Dokumenty sú písané vo viacerých jazykoch: pri písomných záznamoch do roku 1848 prevažuje latinčina, v rokoch 1849-1867 nemčina, v rokoch 1867-1918 maďarčina a od roku 1919 je to slovenčina. Okrem písomných dokumentov sú v archíve uložené aj iné – špeciálne druhy dokumentov: mapy, plány, plagáty, štočky, fotografie, mikrofilmy, medaily, pečatidlá a pečiatky.

Základný prehľad o okruhu pôvodcov dokumentov uchovávaných v archíve a ich časovom rozsahu poskytuje Zoznam archívnych fondov. Podrobnejšie informácie o obsahu archívnych fondov / dokumentov možno získať z archívnych pomôcok (sprievodca po archívnych fondoch a zbierkach, archívne inventáre, katalógy, registre), ktoré sú prístupné na štúdium v bádateľni archívu.

Fondy a zbierky Štátneho archívu v Trnave tvoria súčasť kultúrneho dedičstva Slovenskej republiky.

Štátny archív v Trnave má za sebou bohatú históriu svojho pôsobenia. Do 31.10.2015 pôsobil ako Štátny archív v Bratislave, pobočka Trnava. Štátny archív v Bratislave, pobočka Trnava bol priamym pokračovateľom činnosti Štátneho okresného archívu v Trnave (do roku 1975 mal názov Okresný archív v Trnave), ktorý pôsobil v Trnave do 31.12.2002 ako odborné archívne zariadenie Okresného úradu v Trnave (predtým – do roku 1990 ako zariadenie Okresného národného výboru v Trnave). Tento archív vznikol na báze štyroch pôvodne samostatných archívov: troch okresných (Okresný archív v Hlohovci, Okresný archív v Piešťanoch a Okresný archív v Trnave) a jedného mestského archívu (Archív mesta Trnavy) pri územnej a administratívnej reorganizácii štátnej správy v roku 1960. Okresné archívy v Hlohovci, Piešťanoch a v Trnave mali v roku 1960 za sebou iba krátke obdobie svojej samostatnej existencie. Počiatky a formovanie týchto archívov je spojené s rokmi 1951-1954, kedy okresné národné výbory začali vytvárať základné priestorové a personálne podmienky pre činnosť samostatných archívnych pracovísk, ktorých pôsobnosť sa vzťahovala na územný obvod príslušného okresu. Okresné archívy v rokoch 1954-1960 postupne sústreďovali zachované archívne dokumenty z inštitúcií pôsobiacich v minulosti na území príslušného okresu. V dôsledku vládneho nariadenia č. 36/1960 Zb. o územnom členení štátu došlo k zrušeniu okresov Hlohovec a Piešťany a už bývalé Okresné archívy v Hlohovci a v Piešťanoch so svojimi archívnymi fondmi boli pričlenené k Okresnému archívu v Trnave. V tom istom období bol k Okresnému archívu v Trnave pripojený aj Archív mesta Trnavy, ktorý mal stáročnú tradíciu a obsahoval dokumenty mesta Trnavy od 13. storočia do polovice 20. storočia. Týmto spojením bol vytvorený archív, ktorý nadobudol širšiu regionálnu pôsobnosť a zároveň sústredil významné a historicky hodnotné súbory dokumentov, ktoré sa stali vyhľadávaným zdrojom retrospektívnych informácií o tomto regióne.

Štátny archív v Trnave okrem systematickej starostlivosti o uložené archívne dokumenty vykonáva aj predarchívnu starostlivosť u súčasných pôvodcov registratúr, zabezpečuje odborné spracovanie a sprístupňovanie archívnych fondov a zbierok a umožňuje ich využívanie pre potreby úradných konaní, pre študijné účely i pre účely publikačné a výstavné.

Štátny archív v Trnave nadväzuje na tradíciu archívu slobodného kráľovského mesta Trnavy. Jeho základy položil v roku 1238 uhorský kráľ Belo IV. udelením prvých mestských výsad, ktoré boli ďalšími panovníkmi potvrdzované a rozširované. Starostlivo uschované listiny tvorili základ mestského archívu, neskôr ich doplnili úradné knihy, spisy a korešpondencia. V dokumentoch sa sporadicky objavujú zmienky a žiadosti o predloženie privilégií a iných dokumentov už z druhej polovice 15. storočia, no najstaršou známou zmienkou o umiestnení archívu je záznam v knihe príjmov a výdavkov mesta z 21. mája 1556.  Podľa zápisu zhotovil nemecký zámočník Jakub železné okenice na tri okná miestnosti radnice, v ktorej boli uložené mestské privilégiá, za čo mu bola vyplatená suma 2 zlaté a 28 denárov.

 

Zápis v účtovnej knihe z 21. mája 1556

 

Mestský archív je spomínaný v súvislosti s udalosťami  v roku 1683, keď ho vyplienili kuruci Imricha Tököliho. Záznam v zápisnici mestskej rady obsahuje zmienku o zničení väčšieho množstva písomností, odcudzení niekoľkých pečatidiel a odtrhnutí zlatej pečate z privilégia Bela IV. V roku 1698 uskutočnila ostrihomská kapitula na požiadanie mesta revíziu archívu. Jej cieľom bolo určenie rozsahu škôd na dokumentoch, ktoré boli nevyhnutné pre riadenie a chod mesta.

 

Zápis udalostí z roku 1683 v Magistrátnom protokole

 

Funkcia registrátora sa v Trnave objavuje v polovici 18. storočia. Podľa súpisu mestských úradníkov bol prvým registrátorom v rokoch 1750 – 1755 Ján Bublovič. Jeho úlohou bola evidencia a usporadúvanie písomností, ktoré do archívu prichádzali z produkcie mesta. V tejto činnosti pokračovali jeho nástupcovia Jozef Hennel, Jozef Hoberajter, Stanislav Imrikovič, Anton Zubánsky a Žigmund Hennel. Väčšinou však šlo o členov mestskej rady, ktorí úlohu registrátora vykonávali až v druhom rade a usporadúvaniu archívu sa zvlášť nevenovali. Až Ignác Hlinický, pôsobiaci vo funkcii v rokoch 1798 – 1807, vytvoril 594-stranový súpis najdôležitejších listín a spisov v archíve mesta. Po Jánovi Klaarovi, dovtedajšom mestskom kapitánovi, nastúpil na miesto registrátora v roku 1811 Matej Urséni. Usporiadal viacero dovtedy prehliadaných oddelení mestského archívu, najmä spisy deputácií a komisií mestskej rady (Deputationalia) a spisy mestskej súdnej stolice (Processualia). Vypracoval k nim rozsiahle latinské elenchy, ktoré je možné dodnes využívať.

 

Ukážka záznamov v elenchu k oddeleniu Processualia

 

Venoval sa aj usporadúvaniu testamentov, listov adresovaných mestu, spisov o gréckych kupcoch, židoch, evanjelikoch a kalvínoch a ďalších častí archívu. Počas jeho pôsobenia sa názov jeho pozície postupne zmenil na registrátora archívu, niekedy bol označovaný už aj ako archivár. Od roku 1822 viedol súpisy zamestnancov magistrátu, do ktorých spätne doplnil mená dovtedy prehliadaných registrátorov.

Po smrti Mateja Urséniho v roku 1849 dokončil jeho rozpracované diela Jozef Zima, ktorý predtým pôsobil ako pisár v mestskej kancelárii. V 50. a 60. rokoch boli časti archívu postupne presúvané do veže chrámu sv. Mikuláša, hlavná časť archívu však bola uložená na druhom poschodí radnice. Ďalšími správcami archívu boli Pavol Vadovič, Ján Rišňovský, Ján Tormáši a Ľudovít Francisci. Usporadúvaniu archívu sa venoval z poverenia mesta až Elemír Borecký v rokoch 1909 – 1910, nevytvoril však žiadnu pomôcku.

V roku 1919 bol archívny materiál presunutý do nanajvýš nevyhovujúcich priestorov bývalej kaplnky na nádvorí radnice. Tu bol uskladnený až do roku 1929, vtedy vyhradili miestnosti pre archív v novom nádvornom krídle radnice. Pri sťahovaní sa však časť materiálu roztratila, navyše knihy a spisy uložené v podkroví kaplnky boli poškodené vlhkosťou. V medzivojnovom období bolo miesto archivára spojené s miestom knihovníka, čo malo za následok výrazný pokles archívnej činnosti. Na pozícii mestského knihovníka a archivára pôsobil napríklad spisovateľ Ferko Urbánek (1921 – 1923), no počas svojho krátkeho pôsobenia sa venoval výhradne knižnici. Až v rokoch 1934 – 1937 pracoval mestský úradník Karol Meravý na usporadúvaní a vnútornom vyraďovaní.

 

Uloženie dokumentov Mestského archívu na radnici

 

V októbri 1943 na miesto archivára a knihovníka nastúpil Jozef Mazúr, ktorý vypracoval celkový súpis archívu a opätovne vytriedil a usporiadal listiny. Až do 1. januára 1952 však zastával aj miesto knihovníka a vedúceho referátu školstva a kultúry, čo značne obmedzovalo jeho činnosť. Keď v lete 1954 nastúpil na Slovenskú archívnu správu Povereníctva vnútra, na jeho miesto nastúpil k 1. novembru Jozef Šimončič. Usporiadal fond Magistrát mesta Trnava a zinventarizoval viaceré jeho oddelenia vrátane listín, daňových a účtovných kníh.

 

Jozef Šimončič

 

Okresné archívy pri Okresných národných výboroch v Trnave, Hlohovci a Piešťanoch vznikali už od roku 1952, oficiálne však boli zriadené v roku 1954 na základe vládneho nariadenia č. 29/1954 Zb. o archívnictve. Tieto archívy sa vyvíjali paralelne až do roku 1960, keď boli zákonom č. 36/1960 Zb. územnom členení štátu zriadené tzv. veľké okresy. Okresné archívy pri ONV v Piešťanoch a Hlohovci boli spolu s Archívom mesta Trnavy zlúčené pod Okresný archív v Trnave a stali sa jeho pracoviskami. Pôvodným zámerom bolo sústredenie archívneho materiálu na jednom mieste, no z dôvodu nedostatočnej kapacity boli do Trnavy prevezené len archívne fondy z Piešťan.

Archív sa v tomto období aktívne venoval získavaniu materiálu, najmä fondov notárskych úradov, obvodných úradov MNV a škôl. Okrem toho získal časť fondov z Vlastivedného múzea v Piešťanoch, Spolku sv. Vojtecha v Trnave, no aj od súkromných osôb, u ktorých sa často nachádzali cenné dokumenty, či dokonca celé neskoršie fondy. V Okresnom archíve v tomto období pracovali archivári Eduard Kraitz, Pavol Hauptvogel a Štefan Podolský.

V roku 1962 sa vedúcim Okresného archívu v Trnave stal Jozef Šimončič, archívu však stále chýbala vlastná budova. V roku 1966 mu bola pridelená budova zrušeného jezuitského kláštora v Trnave, kde dovtedy sídlil Zbor národnej bezpečnosti. Po dokončení nevyhnutných adaptačných prác bola budova slávnostne otvorená dňa 28. septembra 1967. Boli v nej sústredené všetky archívne dokumenty dovtedajších pracovísk.

 

Budova jezuitského kláštora  v Trnave v roku 2002

Uloženie archívnych dokumentov v budove kláštora

 

Názov sa podľa zákona č. 149/1975 Zb. o archívnictve zmenil od roku 1976 na Štátny okresný archív v Trnave, pričom jeho územná pôsobnosť zostala zachovaná aj po opätovnom vzniku okresov Hlohovec a Piešťany. Aj naďalej bol jeho zriaďovateľom Okresný národný výbor v Trnave.

V tomto období archív nadviazal aj medzinárodné kontakty. Dňa 15. marca 1976 uzavreli riaditelia Štátnych okresných archívov v Trnave a v Břeclavi so sídlom v Mikulove, Jozef Šimončič a Metoděj Zemek, družobnú dohodu o vzájomnej spolupráci.

 

Jozef Šimončič a Metoděj Zemek pri uzatváraní družobnej zmluvy

 

V roku 1978 bol vydaný Sprievodca po fondoch a zbierkach Štátneho okresného archívu v Trnave, ktorý sa po prvýkrát komplexne venoval dejinám a vývoju archívu, ako aj najvýznamnejším fondom.

V roku 1991 sa po zániku ONV v Trnave stal zriaďovateľom archívu Okresný úrad v Trnave. O rok neskôr sa riaditeľkou archívu stala Anna Dunajská, ktorá v archíve pracovala od roku 1976.

Pre archív bolo potrebné nájsť nové priestory, pretože budovu kláštora v reštitúciách po roku 1990 opäť získala Spoločnosť Ježišova – jezuitský rád. Vedenie Okresného úradu v Trnave na tento účel získalo od mesta Trnava historickú budovu meštianskeho domu na Štefánikovej ulici č. 7. Rekonštrukčné a stavebné práce prebiehali v rokoch 1996 – 2002, slávnostné otvorenie budovy sa konalo 12. júna 2002.

 

Rekonštrukcia nádvoria archívu

Slávnostné otvorenie

 

Od 1. januára 2003 sa podľa zákona č. 395/2002 Z. z. o archívoch a registratúrach zriaďovateľom stalo Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky a archív v Trnave sa stal pobočkou Štátneho archívu v Bratislave. Toto usporiadanie platilo do 31. októbra 2015, keď do platnosti vstúpil zákon 266/2015 Z. z. a Štátny archív v Trnave sa stal jedným z ôsmich štátnych archívov s regionálnou územnou pôsobnosťou v obvode okresov Hlohovec, Piešťany a Trnava. Na miesto riaditeľky nastúpila od 1. novembra 2015 Júlia Ragačová, ktorá predtým viedla Archív hlavného mesta SR Bratislavy. K Štátnemu archívu v Trnave bolo priradené pracovisko Archív Skalica s pôsobnosťou pre okresy Senica a Skalica. Od 1. januára 2021 bolo k Štátnemu archívu v Trnave priradené pracovisko Archív Galanta so sídlom v Šali s pôsobnosťou pre okresy Galanta, Dunajská Streda a Šaľa.