Dvadsiata šiesta nedeľa cez rok

Bratislava, 01. 10. 2017

Ponúkame biblické texty a krátke komentáre k nim:

1. čítanie       Ez 18,25-28

 

Biblický text:

Poviete azda: Pánovo pokračovanie nie je spravodlivé! Počujteže, dom Izraelov: Nuž moje pokračovanie je nesprávne? Či nie je skôr vaše pokračovanie nesprávne? Keď sa spravodlivý odvráti od svojej spravodlivosti a spácha zločin, zomrie preň; pre svoj zločin, ktorý spácha, zomrie. A keď sa hriešnik odvráti od svojej neprávosti, ktorú páchal, a koná podľa spravodlivosti a práva, ten si zachráni dušu pre život. Keď spozoruje a odvráti sa od všetkých svojich zločinov, ktoré popáchal, určite bude žiť, nezomrie. 

Komentár:

• Hlavnou myšlienkou tohto úryvku je osobná zodpovednosť za skutky pred Bohom. Prorok hovorí proti fatalizmu a vyzdvihuje hodnotu osobného obrátenia a pokánia. Je to prelomový text v SZ teológii, nakoľko staršie knihy PS hovoria skôr o kolektívnej zodpovednosti pred Bohom (Izraeliti na púšti...)
• Poslaním tejto prorokovej reči nie je objasniť „zákon odplaty a trestu“ ale skôr priviesť ľudí k pokániu. Vinou ľudu bolo aj to, že obviňovali Pána, že ich tresce za hriechy ich otcov. 

2. čítanie       Flp 2,1-11  

Biblický text:

Ak teda jestvuje nejaké potešenie v Kristovi, ak jestvuje nejaká útecha z lásky, nejaké spoločenstvo ducha, nejaké srdce a zľutovanie, dovŕšte moju radosť: zmýšľajte rovnako, rovnako milujte, buďte jedna duša a jedna myseľ! Nerobte nič z nevraživosti ani pre márnu slávu, ale v pokore pokladajte jeden druhého za vyššieho. Nech nik nehľadí iba na svoje vlastné záujmy, ale aj na záujmy iných.

            Zmýšľajte tak ako Kristus Ježiš:

            On, hoci má božskú prirodzenosť,

            nepridŕžal sa svojej rovnosti s Bohom,

            ale zriekol sa seba samého, vzal si prirodzenosť sluhu,

        stal sa podobný ľuďom;

            a podľa vonkajšieho zjavu bol pokladaný za človeka.

            Uponížil sa, stal sa poslušným až na smrť,

            až na smrť na kríži.

            Preto ho Boh nad všetko povýšil

            a dal mu meno,

            ktoré je nad každé iné meno,

            aby sa na meno Ježiš zohlo každé koleno

            v nebi, na zemi i v podsvetí

            a aby každý jazyk vyznával:

            „Ježiš Kristus je Pán!“

            na slávu Boha Otca.

 

Komentár:

 

• Najskôr technická poznámka – text skrátený je ochudobnený o motiváciu - o prekrásny kristologický hymnus, preto nie je vhodné ho použiť v skrátenej verzii, lepšie je použiť kontinuálny text bez vynechaných veršov.
• Pavol predstavuje kresťanom vysokú métu k napodobňovaniu – samého Krista, aby na Kristovom príklade motivoval a teologicky podložil svoje výzvy k jednote, svornosti a pokornému vnútornému postoju, aký mal Ježiš Kristus. Tento postoj je v hymne vyjadrený pojmom kénosis . Stať 2,1-4.5-11 je dôkazom neobyčajnej Pavlovej schopnosti použiť hlboké teologické pravdy ako podnet ku kresťanskému životu.
• Tzv. kenotický hymnus – ekenosen gr. = zrieknuť, až vyprázdniť. Veľký počet autorov (Remias, Romaniuk, Feuilet...) tvrdí, že hymnus je literárne závislý na Iz 52, 13-53,12 – poníženie a povýšenie Pánovho služobníka. Výraz eautón ekenósen je doslovný preklad Iz 53,12b heehah lammawet naphšô: „vylial na smrť dušu svoju“. Teda kenóza podľa týchto biblistov by sa nevzťahovala na vtelenie, ale na obetu života, na Kristovu smrť.  Kristus sa zriekol seba samého – biblisti rôzne vykladajú v čom spočíva toto zrieknutie. Von Balthasar hovorí o „prvej kenóze“ – Vtelení a „druhej kenóze“ – kenóze kríža a pod.
• Text nám hovorí o tom, kto je Ježiš Kristus, a čo bol ochotný pre nás urobiť. Obe tieto myšlienky sú dôležité pre moju osobnú vieru! 

Evanjelium   Mt 21,28-32  

Biblický text:

„Čo poviete na toto? Istý človek mal dvoch synov. Prišiel k prvému a povedal mu: „Syn môj, choď dnes pracovať do vinice!“ Ale on odpovedal: „Nechce sa mi.“ No potom to oľutoval a šiel. Išiel k druhému a povedal mu to isté. Ten odpovedal: „Idem, pane!“ Ale nešiel. Kto z týchto dvoch splnil otcovu vôľu?“ Odpovedali: „Ten prvý.“ Ježiš im povedal: „Veru, hovorím vám: Mýtnici a neviestky vás predchádzajú do Božieho kráľovstva. Lebo k vám prišiel Ján cestou spravodlivosti, a neuverili ste mu. Ale mýtnici a neviestky mu uverili. A vy, hoci ste to videli, ani potom ste sa nekajali a neuverili ste mu.

 

Komentár:

• V Ježišovej dobe žilo veľa veriacich židov, ktorí slovne deklarovali svoju vieru a  si mysleli si, že nepotrebujú obrátenie. Boli to predovšetkým príslušníci farizejov, zákonníkov a kňazskej triedy – pre nich bola viera každodennou skutočnosťou. Ježiš ich upozorňuje, že rozhodujúci je život viery.
• Obrátenie je najčastejšia cesta k Bohu. Motívom k obráteniu môže byť Božie pozvanie, alebo aj to, že som svedkom obrátenia iného človeka (svedectvo)
• Cirkev je miesto, kde možno stretnúť Boha. Aby tomu tak bolo musíme sa o to všetci pričiniť.