Advent 2011

...

O TÚŽBE PO DOMOVE

V ľudskom vnútri drieme veľa túžob. Vnímame ich, tušíme, že akosi od samotnej pôvodiny ovplyvňujú to, ako myslíme, konáme, a aj to, čo cítime. Sprevádzajú nás a dožadujú sa svojho naplnenia.

 Často bývajú vo vzájomnom protiklade. Jednou časťou srdca túžime cestovať a spoznávať diaľky, zatiaľ čo druhá nás volá domov. Azda z tohto protikladu sa vyvinula aj časť kresťanskej duchovnosti, ktorá nás na jednej strane vedie putovať a spoznávať seba samého vďaka vzdialenosti od rodného domu. No zároveň nás aj v tom najvzdialenejšom kúte sveta pobáda hľadať kúsok domova.

 Z tej prvej túžby vzniklo v rannom stredoveku duchovné hnutie pútnikov, ktoré žije dodnes. Z tej druhej – z túžby po domove – sa vždy nanovo rodia nápady ako si kúsok domova priniesť kamkoľvek, kam ideme.

 Práve z túžby po domove sa podľa mňa postavilo po celom svete toľko kostolov a kaplniek. Pocit bezpečia v tichu chrámu, pocit lásky v blízkosti Eucharistie a aj akési nájdenie zmyslu života pri prednášaní modlitieb dodnes inšpiruje ľudí, aby kus domova hľadali práve v prepojení chrámu a ich vlastného srdca.

 Ak nám teda srdce vraví, že mu čosi chýba, a že sa cíti akosi samo, pouvažujme nad tým, či sme mu splnili obe jeho túžby. Sveta už asi videlo dosť, možno je načase dopriať mu trošku pokoja tam, kde pocíti domov – v tichu chrámu.

por. Mgr. Ľuboslav Farkaš