Sociálne inovácie - príležitosť alebo výzva pre Slovensko?

Autorkou článku je externá expertka ÚSV ROS Jana Žišková z Nadácie Pontis.

Na Slovensku čelíme viacerým spoločenským výzvam ako sú klimatické zmeny, demografické zmeny a s tým súvisiace starnutie populácie, viacgeneračná chudoba, odliv mozgov z krajiny, či neustále sa zhoršujúce študijné výsledky slovenských žiakov v porovnaní s ich rovesníkmi z ostatných členských krajín OECD (pozn. medzinárodné testovanie PISA). Namiesto toho, aby sme udržateľným spôsobom riešili hlavné príčiny týchto výziev, často sa zameriavame iba na riešenie ich symptómov, či dôsledkov. Tradičné riešenia sa preto ukazujú ako neúčinné alebo nedostatočné, v dôsledku čoho sa spoločenské problémy naďalej prehlbujú.

Východiskom z tohto „začarovaného kruhu“ môžu byť práve sociálne, resp. spoločenské inovácie, ktoré prinášajú nové (unikátne) a v porovnaní s dostupnými alternatívami účinnejšie, efektívnejšie a udržateľnejšie riešenia spoločenských problémov. Môžu zahŕňať tvorbu nových produktov, služieb, zavádzanie technológii, ale i vytváranie nových spoločenských procesov, organizačných štruktúr, zmenu nastavených pravidiel či vytvorenie nových rolí v spoločenskom systéme. Ich cieľom je kvalitatívna zmena života spoločnosti a dlhodobý pozitívny dopad. Pojem sociálne inovácie pochádza z anglického výrazu social innovation. Slovenský preklad nechtiac zužuje vnímanie sociálnych inovácií ako „inovácie v sociálnej oblasti“. V pravom slova zmysle (a pri správnom preklade) však ide o spoločenské inovácie, ktoré majú potenciál prinášať riešenia v rôznych oblastiach ako napríklad:zdravie populácie, vzdelávanie a ľudský rozvoj, sociálna mobilita a inklúzia, služby v nezamestnanosti, podpora podnikania, životné prostredie a rozvoj regiónov, kultúra, kreativita, rozvoj komunít, efektívna verejná správa, rozvoj technológií, kvalita života a finančná gramotnosť[1].

Európska únia aktívne podporuje sociálne inovácie a úspešne ich využíva pri dosahovaní politických cieľov už viac ako dekádu. Na jeseň 2018 Carlos Moedas, európsky komisár pre Výskum, vedu a inovácie zdôraznil, že „v Európskej únii vložíme viac peňazí do sociálnych inovácií nie preto, že sú trendy, ale pretože veríme, že budúcnosť inovácií je o sociálnych inováciách.“[2] Na rozdiel od krajín západnej Európy (napr. Fínsko) a ďalších vyspelých krajín sveta sú sociálne inovácie na Slovensku stále pomerne neznámou témou a pre laickú verejnosť sú často neuchopiteľné. Potvrdil to aj prieskum agentúry Focus z mája 2020 pre Nadáciu Pontis, ktorý ukázal, že až 81 % zo 1011 respondentov nepozná žiadnu sociálnu inováciu, či už na Slovensku alebo v zahraničí. Zvyšní respondenti menovali rozmanité oblasti, ktoré považujú za sociálne inovácie. Uviedli príklady z rómskej problematiky, sociálnej pomoci, riešenia pre nezamestnanosť a sociálne podniky i riešenia pre seniorov[3].  

Ako teda rozlíšiť, čo je sociálna inovácia? „Dobrá sociálna inovácia reaguje na problém v spoločnosti, prináša unikátne riešenie, meria svoj dopad, prepája aktérov z rôznych sfér, je dlhodobo udržateľná a má potenciál prinášať systémovú zmenu“ vymenúva kľúčové znaky sociálnych inovácií Martina Kolesárová, výkonná riaditeľka Nadácie Pontis, ktorá sa tejto téme venuje už niekoľko rokov. „Sociálne inovácie nie sú len o neziskovosti a nezištnosti, pri správnej podpore vedia meniť zaužívaný systém, zvyšujú kvalitu života, využívajú potenciál všetkých členov spoločnosti, a zároveň vedia priniesť ekonomickú hodnotu. Aj na Slovensku máme úspešné sociálne inovácie, ktoré prešli hĺbkovými analýzami a bolo dokázané, že ak by sme ich posunuli do systémovej roviny, investícia, napríklad zo strany štátu, by priniesla naspäť dva- alebo aj trikrát väčšiu hodnotu,“ zdôrazňuje význam sociálnych inovácií  Martina Kolesárová.

Ideálna sociálna inovácia prepája hráčov zo všetkých sektorov. Často s ňou prichádza občiansky sektor, ktorý rieši konkrétne potreby obyvateľov či znevýhodnených skupín. Je ideálne, ak má finančnú podporu z podnikateľského sektora a zároveň aj štátu, ktorý pomáha zaviesť riešenie do systému. Na Slovensku máme už viacero príkladov úspešných sociálnych inovácií, ktoré prinášajú unikátne riešenia a ich dosiahnuté výsledky ukazujú, že skutočne fungujú. V oblasti vzdelávania a získavania digitálnych zručností je to napríklad projekt Učíme s Hardvérom (ucimeshardverom.sk), ktorý učí deti programovať cez edukačné dosky BBC microbit a zároveň poskytuje metodiky učenia, tak aby sa mohol projekt čo najlepšie šíriť na slovenských školách. V oblasti riešení generačnej chudoby je to program Omama – včasná intervencia v rómskych osadách  (Cesta von / Domov) alebo  projekt DOM.ov (Úvodná stránka - Projekt DOM.ov (projektdomov.sk) – zameraný na riešenie bytovej otázky marginalizovaných rómskych komunít. Tento projekt dokonca získal prestížnu európsku cenu SozialMarie v rámci 16. ročníka udeľovania cien za sociálnu inováciu. Príkladom úspešnej sociálnej inovácie v oblasti zamestnávania je projekt  WASCO - Práčovňa, ktorá naštartuje., ktorý dáva príležitosť pracovať zraniteľným skupinám. Celosvetovo známym príkladom úspešnej sociálnej inovácie je program Housing First zameraný na ukončovanie bezdomovectva. Tento koncept sa postupne začína etablovať aj na Slovensku, realizuje ho napríklad Nadácia DEDO - Housing first – Nadácia DEDO (nadaciadedo.sk).

Na Slovensku nám zatiaľ chýba systémová podpora sociálnych inovácií zo strany štátu, nemáme vytvorené mechanizmy na ich vyhľadávanie a zavádzanie do systému. Absentuje tiež systematická finančná aj nefinančná podpora pre všetky fázy inovačného cyklu – od testovacej fázy, cez šírenie a overovanie dopadu až po prenos do systému. Najmä testovacia (pilotná) fáza sociálnych inovácií je drahá a u nás takmer výlučne závislá od filantropického financovania. Táto fáza je však nevyhnutná na to, aby vznikali dobré riešenia.

V uplynulom období bolo vyhlásených niekoľko dopytovo orientovaných výziev na podporu projektov prinášajúcich inovatívne riešenia, či už v sociálnej oblasti (MPSVR SR), v rámci podnikateľského sektora (MH SR) i v oblasti experimentálneho vývoja a inovácií uplatniteľných v praxi (MIRRI SR). Napriek rôznym gestorom skončili tieto výzvy s podobným výsledkom – schválené a zazmluvnené projekty nedokázali vyčerpať finančné alokácie na výzvy. Príčin je viacero. Ako kľúčové sa ukázalo nastavenie samotných výziev, systému výberu projektov a hodnotiacich kritérií, ktoré často nezohľadňovali špecifiká sociálnych inovácií (napr. netolerovali možnosť neúspechu testovanej inovácie a nedosiahnutie plánovaných merateľných ukazovateľov. ). Prekážkou bolo aj nejednoznačné a náročné definovanie inovatívnosti a definovanie „inovatívnych“ kritérií. Komplikovaný administratívny a kontrolný systém zväzoval prijímateľov s inovatívnymi námetmi, v dôsledku čoho niektorí zvažovali odstúpenie od už uzavretých zmlúv[4]. Bariérou pri uchádzaní sa o podporu je tiež finančný limit schém pomoci de minimis[5], ktorý znemožňuje najmä skúseným žiadateľom získať významnejšie finančné prostriedky na realizáciu kvalitných projektov.

Programové obdobie 2021 – 2027 umožní finančnú podporu sociálnych inovácií najmä v rámci politického cieľa 4 Sociálnejšia Európa. Pre Slovensko to bude jedinečná príležitosť pre systematickejšiu podporu a rozvoj sociálnych inovácií a zároveň výzva pre zainteresovaných aktérov spoločne nastaviť podmienky čerpania finančných prostriedkov tak, aby reflektovali špecifiká tejto témy.