História archívu

Prierez dejinami martinského archívu

Dejiny archívu v Martine sa začali písať v roku 1923. V tomto období ešte vystupoval pod názvom župný archív a jeho úlohou bolo uchovávať a sprístupňovať spisový materiál bývalej Turčianskej župy a novovzniknutého Okresného úradu v Turčianskom Sv. Martine (ďalej len OÚ v Martine).

Z dôvodu vypuknutia druhej svetovej vojny bola činnosť župného archívu zastavená a obnovená až v roku 1951. Táto obnova činnosti súvisela s výnosom Povereníctva vnútra Krajského národného výboru (ďalej KNV) v Žiline, ktorým malo dôjsť k usporiadaniu spisového materiálu všetkých verejných archívov v kraji. Na uznesení Rady Okresného národného výboru (ďalej ONV) v Martine bol výnos prerokovaný dňa 6. júna 1951. Výsledkom bolo ustanovenie povereného zamestnanca, ktorý mal vykonávať dozor nad správou archívu bývalej Turčianskej župy, mestského archívu a  archívu ONV v Martine a zároveň takého, ktorý usporiada archívny materiál pre potreby verejnosti. Na túto neľahkú úlohu bol vybraný odborný archívny pracovník Pavol Halaša, v tom čase zamestnaný v Slovenskej národnej knižnici v Bystričke. On sám prejavil ochotu usporiadať archívne dokumenty, a to počas štyroch hodín denne až do úplného usporiadania.

O rok neskôr bol P. Halaša Radou ONV v Martine na základe nariadenia referátu pre vnútorné veci KNV v Žiline poverený vedením jedného okresného archívu, ktorý mal riadiť činnosť všetkých archívov pôsobiacich v okrese po stránke odbornej a organizačnej a bol by akousi spojkou medzi archívmi a registratúrami miestnych národných výborov a krajským archívom. P. Halaša mal na túto funkciu predpoklady, pretože si svoju prácu odborného archívneho pracovníka plnil zodpovedne a okrem toho sa už od roku 1925 venoval bibliografickej a dokumentačnej činnosti pre Maticu slovenskú. Redigoval aj časopis Slovenskej národnej knižnice „Slovenská bibliografia“, ktorý bol venovaný zachytávaniu vývoja slovenskej literatúry po roku 1945.                                   

Už od počiatku svojej činnosti však archív zápasil so zlým priestorovým umiestnením. Archívne miestnosti sa nachádzali na prízemí starého župného domu a v neskoršom sídle okresného úradu. Budova pochádzala ešte z roku 1740, nebola preto vyhovujúca pre umiestnenie archívnych dokumentov. Nedostatky budovy boli odhalené už pri revízii archívu v roku 1954 a následnej revízii v marci 1955, ktorej sa okrem novozvoleného archivára ONV Jána Hlavňu zúčastnili aj náčelník archívneho oddelenia Krajskej správy ministerstva vnútra (ďalej AO KS MV) v Žiline Pavol Gregorovič a referent pre archívy  národných výborov Dr. Ondrej Harvanči. Medzi najzávažnejšími nedostatkami, ktoré revízie odhalili, treba určite spomenúť, že archívne miestnosti neboli vybavené práškovými hasiacimi prístrojmi. Dvere archívnych miestností neboli opatrené zámkami a oplechované tak, ako to nariaďoval predpis. Miestnosti bolo treba vybieliť, očistiť okná a regály od prachu. Na regáloch bolo také množstvo prachu, že ho bolo možné odstrániť len vysávačom. Bolo preto potrebné zaistiť pre archív vysávač a taktiež nainštalovať do archívnych miestností elektrické zásuvky. Na chodbe do archívu neboli umiestnené mrežové dvere. Archív ONV bol usporiadaný len na 25 %, spracovaný materiál bolo treba umiestniť do kartónov. Mnoho písomností ležalo na podlahe v úplne dezolátnom stave, lebo miestnosti archívu boli preplnené archívnymi dokumentmi a na regáloch nebolo miesta. Pracovňa archivára nemala k dispozícii telefón. 

Riešenie týchto problémov už čakalo na nového pracovníka, ktorý do funkcie okresného archivára pri ONV v Martine nastúpil 15. novembra 1955. Bol ním Martin Oríšek, bývalý školský inšpektor v Turčianskom Sv. Martine, Košiciach a Gelnici, od 1. januára 1940 na nútenej penzii v Martine z dôvodu  obhajovania Československej republiky a prezidenta Eduarda Beneša. Ako prvé, do čoho sa pustil hneď po nástupe do úradu, bolo uskutočnenie prieskumu archívnych priestorov a zistenie stavu usporiadania a spracovania archívnych fondov. Okrem vedúceho archívu ONV Martina Oríšeka sa ho zúčastnil aj referent AO KS MV v Žiline Andrej Harvančík . Oproti predchádzajúcej kontrole z marca 1955 sa situácia v archíve mierne zlepšila. Archív ONV bol umiestnený v troch miestnostiach s mrežami a hasiacimi práškovými prístrojmi. Archívne dokumenty boli uložené v drevených regáloch.

Aj napriek čiastočnému zlepšeniu neustále pretrvával problém s vlhkosťou miestností a nevyhovujúcimi podmienkami pre úradovanie. Martin Oríšek to jasne a stručne vyjadril vo svojej správe o stave archívu v roku 1956: „Archív bývalého župného a hlavnoslúžnovského úradu je umiestnený na prízemí, ktorého miestnosti sú vlhké, pre úradovanie nespôsobilé a tam uložené dôležité listiny a dokumenty veľkej historickej ceny podľahnú skaze. Spisy sú z väčšej čiastky už hnilé a sa rozpadávajú.“V lepšom svetle sa už javilo spracovávanie archívneho materiálu, ktoré bolo na úrovni 10%. Okrem toho bol ukončený súpis dokumentov robotníckeho hnutia a dejín KSČ z rokov 1925 – 1944.

Počet archívnych fondov z roka na rok narastal. Podľa dotazníka z 1. januára 1958 archív celkovo spravoval 19 fondov. Okrem už vyššie uvedeného fondu OÚ v Martine, spravoval aj archív ONV v Martine a archívne zbierky obohacovalo aj 9 fondov obvodných notárskych úradov v rozmedzí rokov 1850 – 1945. Medzi ďalšie fondy patrili Slovenský živnostenský zväz, okresný sekretariát v Martine, Úrad práce v Martine, Úrad ochrany práce v Martine, Okresná starostlivosť o mládež v Martine, Jednotný zväz slovenských roľníkov v Martine a ďalšie. O dva roky neskôr bol stav archívnych fondov 50, čo predstavovalo celkovo asi 600 bm archívnych dokumentov, z toho 4 boli odovzdané do Štátneho archívu v Žiline so sídlom v Bytči a 4 fondy boli neusporiadané. Usporiadaných bolo teda celkovo 42 archívnych fondov. V rokoch 1956 – 1957 Martin Oríšek zostavil zoznam vyše 1200 dokumentov revolučného hnutia z neúplného a neusporiadaného prezidiálneho oddelenia OÚ v Martine. V rokoch 1958 – 1959 vypracoval zoznam prameňov revolučného hnutia z prezidiálneho oddelenia OÚ v Martine z 2600 archívnych dokumentov. Okresný archív v Martine mal v tomto období k dispozícii už 10 miestností vrátane pracovne. Z 9 miestností archívnych depotov vyhovujúcich bolo 5. Boli opravené, mali nové dlážky, osvetlenie, mreže na oknách  a železné dvere. Nevyhovujúce miestnosti boli 4.  Boli vlhké, spod podlahy vystupovala voda, podlaha bola zhnitá. Za dočasné archívne sklady okresného úradu sa mohli považovať i miestnosti niektorých miestnych národných výborov (ďalej MNV), v ktorých zostávali aj naďalej umiestnené archívne dokumenty, pre ktoré už v okresnom archíve nebolo miesto. Išlo o MNV obcí Košťany nad Turcom, Príbovce, Martin, Necpaly, Sučany, Turany a Vrútky.

Na základe vládneho nariadenia č. 71/1960 Zb. z 10. júna 1960 o rozšírení právomoci a zodpovednosti národných výborov a o usporiadaní a činnosti ich orgánov, dochádza k zriadeniu Okresného archívu v Martine, ktorý po zaniknutí turčianskoteplického okresu (rok 1960) preberá do svojej správy aj pôvodcov registratúry pôsobiacich v tomto bývalom okrese.

S narastajúcim počtom archívnych fondov bolo potrebné prijať ďalšiu kvalifikovanú pracovnú silu. V roku 1961 snaha okresného archivára Martina Oríška priniesla ovocie a na miesto archívnej pracovníčky nastúpila Anna Krivošíková, ktorá v archíve pracovala nepretržite až do roku 1984. V roku 1962 požiadal okresný archivár Martin Oríšek o uvoľnenie zo zamestnania. Svoju žiadosť odôvodnil nutnosťou uvoľnenia svojho pracovného miesta pre mladých promovaných archivárov. Podľa rozhodnutia ONV v Martine, odboru pre vnútorné veci bol s ním pracovný pomer rozviazaný 16. augusta 1962. Na uvoľnené miesto vedúceho archívu nastúpila Pavlína Valková, ktorá vo funkcii vedúcej a neskôr riaditeľky okresného archívu zotrvala až do roku 1999, keď odišla do dôchodku.  V roku 1969 bolo okresnému archívu pridelené tretie systematizované pracovné miesto, a to administratívnej pracovníčky. Na toto miesto bola od 1. októbra 1969 prijatá Janka Masnicová, v tom čase ešte vystupujúca pod svojím rodným priezviskom Janka Hudecová. Práci v archíve venovala dlhé roky svojho života. Pracovný pomer ukončila 31. 12. 2007 odchodom do dôchodku.

Prvoradým cieľom novej vedúcej P. Valkovej bolo zabezpečenie vhodnejších priestorov pre uchovávanie archívnych dokumentov. V roku 1965 jej snaha priniesla ovocie, pretože sa uskutočnila čiastočná prestavba budovy okresného archívu. Bola vybudovaná a zariadená nová pracovňa a študovňa. O dva roky neskôr prestavba pokračovala dobudovaním nových depozitov. Po dokončení prestavby a vybavení novými regálmi bol depozit bývalého okresného archívu v Turčianskych Tepliciach (boli v ňom umiestnené materiály z činnosti bývalého ONV v Turčianskych Tepliciach 1949 – 1960) premiestnený do týchto nových priestorov v Martine. Aj napriek týmto čiastočným rekonštrukciám problém vlhkosti, plesne a zimy nebol vyriešený. Ďalším problémom okresného archívu bol nedostatok voľných kapacít pre umiestnenie archívnych dokumentov. Z toho dôvodu bolo niekoľko bežných metrov uložených v registratúrnych strediskách pôvodcov, kde na ich uskladnenie neboli príliš vhodné podmienky a písomnosti často podliehali skaze.

Problém s nevhodnosťou priestorov, v ktorých sa nachádzal okresný archív, pretrvával aj naďalej. Tento stav viedol vedúcu P. Valkovú k opätovnému vzneseniu požiadavky na zabezpečenie vhodnejších priestorov. Už v roku 1971 prvýkrát požiadala o premiestnenie archívu do vlastnej budovy. Mali to byť priestory finančného odboru ONV, ktorý sa mal sťahovať do novej budovy. Táto budova však bola pridelená Okresnej vojenskej správe v Martine, z toho dôvodu bola predostretá požiadavka na výstavbu vlastnej novej budovy pre okresný archív. Predseda ONV prisľúbil, že k výstavbe novej budovy okresného archívu dôjde, ale až v ďalšej päťročnici, pretože v tom období bolo prioritou dokončiť novú budovu ONV, ktorá sa stavala už od roku 1964. Po jej dokončení v septembri roku 1973 sa archív predsa len sťahoval do novej budovy. Bola to práve novostavba budovy ONV. Toto premiestnenie však bolo len dočasné, a to z dôvodu rekonštrukcie budovy bývalého župného úradu na Daxnerovej ulici pre účely galérie. V novej budove ONV bolo pre potreby archívu vyčlenených 200 m² pre depozit, jedna kancelária pre 2 pracovníkov a ďalšia kancelária pre jedného pracovníka, ktorá mala byť rozdelená a zároveň slúžiť aj ako bádateľňa.                     

Čo sa týkalo stavu archívnych dokumentov, podľa správy z roku 1973 bolo v archíve umiestnených celkovo 180 fondov v celkovom rozsahu 1200 bm. Archívne dokumenty boli sprístupnené formou katalógov, inventárov a sprievodcu. V roku 1962 bol vypracovaný katalóg revolučného hnutia KSČ z dokumentov prezidiálneho oddelenia OÚ v Martine za roky 1923 – 1945. V nasledujúcom roku sa uskutočnilo vnútorné vyraďovanie a usporiadanie administratívneho, technického a lesného oddelenia OÚ v Martine a v roku 1964 bol vypracovaný ďalší katalóg revolučného hnutia KSČ z dokumentov administratívneho oddelenia OÚ v Martine. V roku 1965 bol vypracovaný celý inventár fondu OÚ v Martine. V rokoch 1966 – 1967 boli pracovníčkami archívu vypracované súpisy fondov do Oblastného sprievodcu po Okresných archívoch Dolný Kubín, Martin a Liptovský Mikuláš. V roku 1968 bol po sústredení všetkých obvodných a obecných notárskych úradov vypracovaný združený inventár 16 notárskych úradov v okrese. V roku 1969 pribudol združený inventár k fondom okresných živnostenských organizácií.

K definitívnemu vysťahovaniu okresného archívu z budovy bývalého župného domu do náhradných priestorov prišlo v roku 1978. Keďže samostatná budova okresného archívu bola v nedohľadne, časť fondov a kancelárie museli byť presťahované do budovy ONV a väčšia časť do priestorov bývalej meštianskej školy vo Vrútkach. Náhradné priestory vo Vrútkach boli absolútne nevyhovujúce pre archivovanie a vôbec neposkytovali vhodné pracovné podmienky. Budova bola odpojená od elektrickej energie a vôbec nebola vykurovaná. V zime roku 1981 dokonca došlo v týchto náhradných priestoroch k havarijnému stavu. Spôsobilo ho prasknutie vodovodného potrubia, čo malo za následok zvlhnutie a následné znehodnotenie fondov v depozite. Z tohto dôvodu bolo vedeniu archívu navrhnuté, že ONV odkúpi budovu Evanjelického kultúrneho domu vo Vrútkach. Tak sa aj stalo a 16. 8. 1982 bola táto budova odkúpená pre potreby archívu. Z mimoriadnych dôvodov však v januári 1983 muselo ONV túto odkúpenú budovu odstúpiť ČSD dielňam vo Vrútkach. V priebehu roku 1983 sa preto začali prípravy na výstavbu účelovej archívnej budovy. Uskutočnil sa výber staveniska v obci Bystrička (táto lokalita bola vybraná rozhodnutím Rady obrany okresu Martin ako mimozátopová oblasť) a bola zadaná projektová úloha na Okresný stavebný podnik (ďalej OSP) v Martine. V roku 1987 Agrostav Martin vykonal geologický prieskum pozemku.

Po dohode OSP v Martine a Slovenskej archívnej správy MV SSR v Bratislave bola vypracovaná projektová úloha na novostavbu budovy okresného archívu a po jej schválení  projektová dokumentácia. Investorom stavby bol ONV v Martine, odbor vnútorných vecí. Stavba sa začala realizovať v akcii „Z“ cez MNV v Bystričke. Dodávateľom stavby bol Agrostav Martin. Objekt archívu pozostával z dvoch stavieb: I. stavba bola administratívna budova a II. stavba bol depozit. Z dôvodu prístupu na pozemok sa najskôr začalo s výstavbou depozitu v roku 1988. V tomto roku sa archív znova musel sťahovať pre rekonštrukciu budovy školy vo Vrútkach. Sťahoval sa opäť do  priestorov školy v Priekope a do náhradných priestorov v obciach Bystrička a Belá. Výstavba depozitu bola ukončená v roku 1992 a nadväzne na ňu sa začalo s výstavbou prevádzkovo–sociálnej budovy, ktorá je s depozitom prepojená. Budova bola slávnostne odovzdaná do užívania 1. apríla 1993. Na slávnostnom otvorení sa okrem pracovníkov archívu zúčastnili aj zástupcovia MV SR, odboru archívnictva  a spisovej služby, okresného úradu, Obecného úradu v Bystričke a dodávateľ. Riaditelia okresných archívov a Archívu mesta Košice spolu s vedením MV SR, odboru archívnictva a spisovej služby si novú budovu Štátneho okresného archívu v Martine prezreli pri príležitosti celoslovenskej porady riaditeľov okresných archívov, ktorá sa konala v dňoch 14. – 15. 10. 1993 v Martine.

Zmeny nastali aj v personálnom zložení archívu. Od 1. apríla 1984 nastúpila na miesto odbornej archivárky Táňa Duchajová, absolventka Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, odbor historické vedy. Ako odborná archívna pracovníčka pracovala v okresnom archíve do roku 2000, keď sa stala jeho riaditeľkou po odchode P. Valkovej do dôchodku. Na tomto poste zotrvala aj po roku 2003, keď došlo k reorganizácii archívnictva na Slovensku, vychádzajúceho z prijatia zákona č. 395/2002 Z. z. o archívoch a registratúrach. Všetky okresné archívy prešli z okresných úradov priamo pod správu ministerstva vnútra. Bývalý Štátny okresný archív v Martine ďalej pôsobil ako pobočka Štátneho archívu v Bytči. Na poste riaditeľky zotrvala do konca augusta 2012, keď sa rozhodla odísť do predčasného dôchodku. Okrem T. Duchajovej bola dňa 4. 11. 1985 na miesto odborného archivára prijatá Katarína Sadloňová, absolventka Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, odbor československé dejiny a archívnictvo. Po presťahovaní sa do nových priestorov bolo archívu pridelené ešte jedno systematizované miesto, ktoré 7. 4. 1994 obsadila Anna Kysacká. Po trvalom preložení T. Duchajovej na pozíciu riaditeľky okresného archívu bola na uvoľnené miesto radcu dňa 1. 5. 2000 prijatá Milada Arvensisová. Pracovný pomer však rozviazala 31. 12. 2003. Následne bola na miesto radcu 1. 10. 2004 prijatá Lucia Segľová, ktorá na vlastnú žiadosť ukončila pracovný pomer 31. 8. 2005. Dňa 1. 9. 2005 na toto miesto nastúpil Ján Žucha. Po jeho zvolení na post riaditeľa archívu v júni 2013 bolo uvoľnené pracovné miesto odborného archívneho pracovníka obsadené Evou Kašubovou.  V roku 2007 archív prišiel o jedno systematizované miesto, z toho dôvodu aj v súčasnosti všetky odborné archívne činnosti pre dva okresy Martin a Turčianske Teplice (ako samostatný okres vznikli v roku 1996 po územnej reorganizácii) vykonávajú štyria pracovníci.

            1. novembra 2015 prijatím zákona č. 266/2015 Z. z. došlo k zmene organizačnej štruktúry štátnych archívov. Bývalý Štátny archív v Bytči, pobočka Martin sa zmenil na Štátny archív v Žiline so sídlom v Bytči, pracovisko Archív Martin. V roku 2019 martinský archív uchováva celkovo 523 archívnych fondov v rozsahu 1700 bm. Medzi jeho najrozsiahlejšie fondy patria Okresný národný výbor v Martine (1945 – 1990) a Okresný úrad v Martine (1923 – 1945). Medzi tie najvýznamnejšie možno jednoznačne zaradiť fondy mestečiek, a to fond Mestečko Turany (1399 – 1884), Mestečko Mošovce (1564 – 1899), Mestečko Kláštor pod Znievom (1790 – 1873), Mestečko Martin (1384 – 1943) a fondy Cechy mestečka Martin, Mošovce, Slovenské Pravno, Kláštor pod Znievom, Sučany (1548 – 1899).

Ján Žucha

Štátny archív v Žiline so sídlom v Bytči, pracovisko Archív Martin