Dvadsiata deviata nedeľa cez rok

Bratislava, 20. 10. 2019

Ponúkame biblické texty a krátke komentáre k nim:

1. čítanie Ex 17, 8-13

Biblický text:

Tu prišiel Amalek a pri Rafidim napadol Izrael. Vtedy Mojžiš povedal Jozuemu: „Vyber nám mužov a choď bojovať s Amalekom! Ja budem stáť na končiari vrchu s Božou palicou v ruke.“ A Jozue urobil, ako mu uložil Mojžiš, a dal sa do boja s Amalekom. Mojžiš, Áron a Hur vystúpili na končiar vrchu. A kým mal Mojžiš zdvihnuté ruky, víťazil Izrael, len čo ruky spustil, víťazil Amalek. Ale Mojžišovi ruky oťaželi. Tu vzali kameň a podložili mu ho, a on si naň sadol. Áron a Hur mu ruky podopierali jeden z jednej a druhý z druhej strany, a tak zostali jeho ruky v rovnakej polohe až do západu slnka. A Jozue porazil Amaleka a jeho ľud ostrím meča.

Komentár:

grécko-latinské názvy jednotlivých kníh Pentateuchu v krátkosti naznačujú ich obsah: začiatky Božieho stvoriteľského diela a dejín spásy opisuje Kniha Genezis (= vznik, pôvod); východ Izraelitov z Egypta pod vedením Mojžiša je témou Knihy Exodus (= odchod, východ); Kniha Levitikus podáva zákony o kultovej službe kňazov a levitov; v Knihe Numeri (= čísla) sa dvakrát spomína sčítanie Izraelitov, respektíve počet bojaschopných mužov jednotlivých izraelských kmeňov a v Knihe Deuteronómium (= druhý zákon) sa opakujú a dopĺňajú "Mojžišove" zákony.

Židovské názvy piatich kníh tóry sú známe podľa ich prvých slov v hebrejskej Biblii. (Berešít (= "Na počiatku"), [Ve élleh] šemót (= "[Toto sú] mená"), Vajjikrá (= "A zavolal"), Bemidbar (= "Na púšti") a [Élleh ha] debarím (= "[Toto sú] slová")).

Obsah Pentateuchu možno zhrnúť takto: predhistória sveta a človeka (Gn 1 - 11), obdobie patriarchov: (Gn 12 - 36), Jozefova "história" (Gn 37 - 50), vyslobodenie Izraela z Egypta a jeho pochod k vrchu Sinaj (Ex 1 - 18), uzavretie zmluvy a vyhlásenie zákonov na Sinaji (Ex 19 - Nm 10), cesta Izraelitov od vrchu Sinaj k Jordánu a udalosti v Moabskej krajine (Nm 10 - 36), tri "Mojžišove reči" a dodatok o jeho smrti (Dt 1 - 34). 

Náš úryvok je z obdobia krátko pred príchodom k Sinaju Ex 17: Príbeh vyzerá skoro magicky, akoby boj nezávisel od Pána, ale od Mojžišových zdvihnutých rúk. Zdvihnuté ruky sú symbolom modlitby. Vtedajší človek potreboval vonkajšie znaky – symboly vnútorných, duchovných skutočností. (aj my ich dnes potrebujeme, ale rozumieme im ďaleko menej...) Zo širšieho kontextu vieme, že iba ten boj bol víťazný, ktorý bol bojom Pánovým. Symbol zdvihnutých rúk k modlitbe je tu umocnený tým, že Mojžiš drží v ruke „Božiu palicu – ktorou víťazil v Egypte nad faraónom). Každopádne za týmto symbolickým konaním treba vidieť verného Pána Jahweho, ktorý nevydá svoj ľud do rúk nepriateľov. Úspech záležal predovšetkým na Pánovi. Samozrejme, že boli potrební aj bojovníci, aj Áron a Hur, či modliaci sa Mojžiš. 

2. čítanie 2 Tim 3,14-4,2

Biblický text:

Ale ty vytrvaj v tom, čo si sa naučil a čo ti je zverené. Veď vieš, od koho si sa to naučil. Od útleho detstva poznáš Sväté písma, ktoré ti môžu dať poučenie na spásu skrze vieru, ktorá je v Kristovi Ježišovi. Celé Písmo je Bohom vnuknuté a užitočné na poúčanie, na usvedčovanie, na nápravu a na výchovu v spravodlivosti, aby bol Boží človek dokonalý a pripravený na každé dobré dielo.

Zaprisahávam ťa pred Bohom a Kristom Ježišom, ktorý bude súdiť živých i mŕtvych, pre jeho príchod a jeho kráľovstvo: Hlásaj slovo, naliehaj vhod i nevhod, usvedčuj, karhaj a povzbudzuj so všetkou trpezlivosťou a múdrosťou.

Komentár:

V tomto úryvku sú dve dôležité myšlienky:

-       čerpanie múdrosti z Božieho slova

-       povinnosť hlásať toto Slovo.

 ďalej je to text, ktorý hovorí o inšpirácii sv. Písma (teol. Termín: vnuknuté Bohom) 

 

Evanjelium Lk 18, 1-8

Biblický text:

Rozpovedal im podobenstvo, ako sa treba stále modliť a neochabovať: „V istom meste bol sudca, ktorý sa Boha nebál a ľudí nehanbil. Bola v tom meste aj vdova, ktorá k nemu chodila s prosbou: »Obráň ma pred mojím protivníkom.« Ale on dlho nechcel. No potom si povedal: »Hoci sa Boha nebojím a ľudí sa nehanbím, obránim tú vdovu, keď ma tak unúva, aby napokon neprišla a neudrela ma po tvári.«“ A Pán povedal: „Počúvajte, čo hovorí nespravodlivý sudca! A Boh neobráni svojich vyvolených, čo k nemu volajú dňom i nocou, a bude k nim nevšímavý? Hovorím vám: Zaraz ich obráni. Ale nájde Syn človeka vieru na zemi, keď príde?“

 

 Komentár:

Prvý verš úryvku je dielom sv. Lukáša, jeho redakčnej práce. Tento verš je komentárom k podobenstvu, tak ako si jeho význam predstavoval Lukáš.

Nasleduje podobenstvo o sudcovi a vdove. Obaja sú uvedení bez mena a bez určitého člena – t.j. sú to modelové postavy. Vdova je modelom celkom bezbranného človeka. Nespravodliví sudca ešte podčiarkuje jej bezvýchodiskovú situáciu. V ďalšom sa postupuje podľa rabínskeho spôsobu dokazovania, ktoré používal aj sv. Pavol – od menšieho k väčšiemu: ak vdovu vypočul nespravodlivý sudca (menší), o čo istejšie ju vypočuje Boh, ktorý je spravodlivý (väčšie) Toto podobenstvo hovorí o zmysluplnosti modlitby, nie o nutnosti jej dĺžky!

V 8b – nová téma – téma viery. Modlitba je účinná len s vierou. Ak Syn človeka nenájde vieru na zemi, všetko čo bolo povedané nemá zmysel.

Boh vypočuje naše prosby. Z toho pramení naša viera, ktorá je nevyhnutná k účinnosti našich modlitieb. Boh vypočuje ale len tie prosby, ktoré sú súčasťou jeho plánu s nami.  Mnohé sklamania v modlitbe sú z toho, že modlitbu chceme používať na presadenie svojich plánov, ktoré nemusia korešpondovať s plánom Božím.

Modlitba nie je magický prostriedok. Modlitba je čin, ktorý nás spája s Bohom, ktorý robí naše zápasy Božími zápasmi – ako v 1. čítaní.

Modlitba musí byť osobný vzťah. Vtedy je dobrá, keď prináša pokoj, polepšenie života, sebapoznanie pred Božou tvárou a niekedy aj vypočutie našich prosieb.

Nový pohľad na modlitbu: robí „naše veci Božími“, cez modlitbu máme v živote Pána ako toho najlepšieho a najsilnejšieho spojenca.