Záchranné zložky v roku 2021 asistovali pri 400 mimoriadnych udalostiach

Centrálne monitorovacie a riadiace stredisko sekcie krízového riadenia MV SR eviduje za rok 2021 celkovo 400 mimoriadnych udalostí. V porovnaní s rokom 2020 ich bolo o 137 menej.

Okrem povodní, požiarov či zosuvov pôdy sa záchranné zložky zaoberali širokou škálou relatívne zriedkavo sa vyskytujúcich udalostí ako napríklad výbuchy plynu, nálezy munície či hromadný úhyn zvierat. Súhrnnú štatistickú správu o mimoriadnych udalostiach (ZIP, 9 MB) vypracovala sekcia krízového riadenia MV SR.

Ako mimoriadne udalosti označujeme živelné pohromy, havárie, katastrofy, ohrozenie verejného zdravia II. stupňa alebo teroristické útoky. 

Zo štatistík za rok 2021 vyplýva, že dve tretiny mimoriadnych udalostí spôsobili povodne, išlo až o 262 prípadov.

Ostatné mimoriadne udalosti:

• únik nebezpečnej látky - 23 prípadov;
•  požiar veľkého rozsahu - 22 prípadov;
• nález neznámej látky - 20 prípadov;
• poplašná správa - 19 prípadov;
• zosuv pôdy - 17 prípadov;
• dopravná nehoda veľkého rozsahu - 9 prípadov;
• veterná smršť - 8 prípadov;
• snehová kalamita - 4 prípady;
• havarijný stav mosta - 2 prípady.

Časť mimoriadnych udalostí si vyžiadala aj vyhlásenie mimoriadnej situácie: v roku 2021 v 63 prípadoch, čo je menej v porovnaní s rokom 2020, kedy bolo vyhlásených 90. Najviac mimoriadnych situácií bolo vyhlásených v súvislosti s povodňovou aktivitou (23), zosuvom pôdy (16) alebo požiarmi (8).

Mimoriadne situácie sa vyhlasujú pre obdobie ohrozenia alebo obdobie pôsobenia následkov mimoriadnych udalostí na život, zdravie alebo majetok. Vykonávajú sa pri nich opatrenia na záchranu života, zdravia alebo majetku, na znižovanie rizík ohrozenia, ako aj  činnosti nevyhnutné na zamedzenie šírenia a pôsobenia následkov mimoriadnej udalosti.

Na Slovensku bolo v roku 2021 vyhlásených 275 druhých stupňov povodňovej aktivity a 181 tretích stupňov povodňovej aktivity. Medzi povodne sa radia aj rozsiahle prívalové dažde, ktoré viedli k vážnejším škodám či dokonca vyhláseniu mimoriadnej situácie.

Povodňovú aktivitu môže vyhlásiť starosta obce pre územie obce, prednosta okresného úradu pre územie viacerých obcí alebo pre územie okresu, prednosta okresného úradu v sídle kraja na vodných tokoch, ktoré pretekajú dvoma alebo viacerými územnými okresmi kraja, a minister životného prostredia.

Najviac takýchto prípadov bolo v Prešovskom kraji. Nasledoval Banskobystrický kraj, Žilinský kraj a Trenčiansky kraj. No napríklad  Bratislavskom kraji ani jeden.

Celkovo bolo vydaných  73 príkazov na výjazd resp. na vykonanie rozboru pre Kontrolné chemické laboratória civilnej ochrany (KCHLCP). Príkazy boli vydané na základe žiadosti od veliteľa zásahu na mieste vzniku mimoriadnej udalosti alebo na základe žiadostí od Policajného zboru. Najviac príkazov bolo opäť vydaných pre KCHL CO Nitra, a to 39 príkazov, 24 príkazov bolo vydaných pre KCHL CO v Jasove a 10 príkazov pre KCHL CO v Slovenskej Ľupči. Za výrazným nárastom počtu príkazov pre KCHL CO v Jasove je najmä monitoring ovzdušia počas záchranných prác v súvislostí s odstraňovaním PCB látok a návšteva pápeža v Košiciach a Prešove.