Preskočiť na hlavný obsah Prejsť na hlavnú ponuku

Polícia

Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky   Dnes je 29. marec 2024, piatok
 

Vláda schválila koncepciu boja proti radikalizácii a extrémizmu do roku 2024

14. 01. 2021

počítačová klávesa "Fake News"

Zámerom materiálu, ktorý na rokovanie kabinetu v stredu 13. januára 2021 predložil minister vnútra Roman Mikulec, je presadzovať, obhajovať a brániť demokratický právny štát, jeho základné hodnoty a atribúty a apelovať na vytváranie silného demokratického a politického prostredia odmietajúceho  nenávistné  prejavy národnostnej, rasovej, etnickej, náboženskej alebo inej neznášanlivosti.

 

Súčasťou koncepcie je analýza a zhrnutie trendov vývoja radikalizácie a extrémizmu na Slovensku a v EÚ, vrátane reportu o postojoch a meniacich sa prioritách ľavicovej a pravicovej extrémistickej scény či rizikových náboženských zoskupení.  Materiál konštatuje aj značný nárast nenávistných prejavov a úpadok verejnej diskusie, čo je živná pôda pre prehlbovanie extrémizmu a nenávistných prejavov najmä v ére sociálnych sietí.  Rovnako fakt, že extrémistické skupiny sa snažia pôsobiť na verejnosť aj cez voľnočasové a záujmové  kluby, k čomu inklinujú aj osoby z prostredia ozbrojených zložiek. 

Koncepcia tiež prehľadne mapuje stav v Slovenskej republike v rokoch 2015-2019, pričom konštatuje vzostup protirómskej agendy, falošných správ či konšpiračných teórií. Do prehľadu sú zahrnuté aj výskumy o rasizme a xenofóbii medzi mladými ľuďmi na Slovensku realizované Slovenským národným strediskom pre ľudské práva a  Iuventou.

„Jedným zo zásadných opatrení v boji proti extrémizmu a radikalizácii bola úprava trestných kódexov v januári 2017, ktoré rozhodovanie o tejto trestnej činnosti vyňali z rozhodovania všeobecných súdov a dali i ch do pôsobnosti Špecializovaného trestného súdu,“ uviedol minister vnútra Roman Mikulec.

Koncepcia zdôrazňuje posilnenie postavenia obetí, a to prijatím zákona č. 274/2017 o obetiach trestných činov zohľadňujúceho osobitú potrebu ochrany obetí násilia páchaného pre  rasovú či etnickú príslušnosť sexuálnu orientáciu, národnosť, pohlavie alebo náboženské vyznanie. Na túto skupinu obetí sa budú zameriavať aj informačné  kancelárie pre obete trestných činov pôsobiace na okresných úradoch v sídlach kraja.  Práve analýza a úprava právnych predpisov týkajúcich sa extrémizmu v slovenskom právnom poriadku má byť popri monitoringu, prieskumoch, spravodajskej činnosti a včasnej identifikácii nebezpečia jedným z účinných predpokladov pre pôsobenie  bezpečnostných a spravodajských zložiek v oblasti boja s extrémizmom.

Schválený koncepčný dokument štátnym inštitúciám ukladá 41 úloh, ktorými sa majú plniť štyri základné ciele:

  • ochrana základov demokratického právneho štátu a jeho hodnôt vrátane bezpečnosti obyvateľov pred konaním osôb alebo hnutí obhajujúcich extrémistické ideológie;
  • posilnenie demokratickej kultúry v spoločnosti zvyšovaním povedomia o ľudských právach a odbúravaním negatívnych stereotypov;
  • obnova dôvery v inštitúcie a podpora nahlasovania protiprávneho konania;
  • podpora deradikalizácie, spoločenskej integrácie a sociálnej prevencie.