Poslanci Národnej rady SR odsúhlasili predĺženie núdzového stavu

Parlament vo štvrtok 1. apríla 2021 odsúhlasil predĺženie núdzového stavu. Opätovne predĺžený núdzový stav trvá od 20. marca ďalších 40 dní. O predĺžení núdzového stavu rozhodla vláda 17. marca 2021 využijúc  možnosť, ktorú jej dáva novelizovaný zákon ústavný zákon č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu.  

Zákon umožňuje kabinetu opakovane predlžovať núdzový stav, najviac o 40 dní. Schváliť to však musí parlament, najneskôr do 20 dní odo dňa účinnosti jeho predĺženia.

Vláda v odôvodnení predĺženia upozornila, že naďalej dochádza k ohrozeniu života a zdravia občanov a bezprostredne hrozí, že šírením takzvanej britskej agresívnejšej mutácie ochorenia COVID-19 dôjde k ďalším nenapraviteľným a podstatným stratám na životoch alebo k zásadnému ohrozeniu zdravia na celom území Slovenska.

Vláda tiež upozornila, že napriek zlepšujúcim sa číslam a poklesu chorobnosti ostáva epidemiologická situácia naďalej krehká a predčasným uvoľnením opatrení by mohlo nastať opätovné zhoršenie stavu.

Kabinetom predĺžený núzový stav je v súlade s Ústavou SR

Uznesenie vlády SR o predĺžení núdzového stavu o ďalších 40 dní a prijatých opatreniach zo 17. marca je v súlade s Ústavou SR. Rozhodol o tom v stredu 31. marca 2021 Ústavný súd  SR.  

Vládne uznesenie o predĺžení núdzového stavu pre pandémiu COVID-19 napadla na ústavnom súde opozičná strana Smer-SD a jeho časti s prijatými opatreniami aj generálny prokurátor SR Maroš Žilinka. Ústavný súd musel vo veci rozhodnúť do desiatich dní od doručenia návrhu, teda do štvrtka 1. apríla. ÚS oba návrhy spojil na spoločné konanie a zároveň ich prijal na ďalšie konanie v celom rozsahu.

Podľa záveru Ústavného súdu SR na celom území Slovenska je prítomná hrozba epidémie a v dôsledku toho je prítomné aj ohrozenie života a zdravia osôb. "Ústavný súd je toho názoru, že vláda preto disponovala náležitým skutkovým stavom  pre prijatie napadnutého uznesenia a disponovala aj náležitým právnym základom, ktorý vyplýva z ústavného zákona o bezpečnosti štátu," uviedol sudca spravodajca Martin Vernarský.

Aj v prípade podania generálneho prokurátora, ktorý mal zásadné námietky voči celoplošnému antigénovému testovaniu či zákazu cestovania do zahraničia na rekreačné účely, ÚS potvrdil ústavnosť opatrení. "Ústavný súd dospel k názoru, že výlučným, jediným kritériom pre posudzovanie obmedzení základných práv a slobôd v čase núdzového stavu je ich nevyhnutnosť vo vzťahu k závažnosti hrozby, ktorej čelíme a toto kritérium zavedené obmedzenia spĺňajú," povedal Martin Vernarský. Rovnako podľa neho obmedzenia majú dostatočnú oporu v ústavnom zákone o bezpečnosti štátu. "Testovanie je podmienkou pre uplatnenie výnimiek zo zákazu vychádzania a tým de facto prispieva k napĺňaniu toho kritéria nevyhnutnosti, ktoré ústavný zákon zavádza," doplnil sudca.
      

Predseda ÚS SR Ivan Fiačan konštatoval, že zákon o bezpečnosti štátu ako základný dôvod opakovaného predĺženia núdzového stavu uvádza ochranu života a zdravia osôb v súvislosti s pandémiou. "To je základná ústavná hodnota, z ktorej aj ústavný súd musel vychádzať," zdôraznil Ivan Fiačan. Pripomenul tiež, že vláda má ústavnoprávnu povinnosť neustále prehodnocovať núdzový stav, jeho rozsah a trvanie i prijaté opatrenia.

K nálezu ÚS pripojili čo do výroku a odôvodnenia odlišné stanoviská sudcovia Jana Laššáková, Miroslav Duriš a Peter Straka. "Kolegovia považujú napadnuté uznesenie za neodôvodnené, nedostatočne komunikované, čo podľa ich názoru je ústavnoprávny problém, najmä v časti rozsahu a trvania núdzového stavu," dodal predseda ÚS SR Ivan Fiačan.

Prečítajte si tiež: Tlačová správa Ústavného súdu SR k rozhodnutiu

Zdroj: MV SR, TASR, ÚS SR