Prehľad otvorených dát v členských krajinách OGP: Ako vytvoriť kultúru otvorených dát?

04. 11. 2021

Úrad splnomocnenca vlády SR pre rozvoj občianskej spoločnosti vám prináša minisériu blogov zameranú na získanie prehľadu o zaujímavých oblastiach, ktorým sa v téme otvorené dáta venujú vybrané členské krajiny Iniciatívy pre otvorené vládnutie cez záväzky vo svojich národných akčných plánoch. Blogy obsahujú odkazy na tieto záväzky a slúžia na získanie základného prehľadu, od ktorých sa odvíjajú detailnejšie aktivity v jednotlivých členských krajinách. Autorom série blogov je externý spolupracovník ÚSVROS Ondrej Škvarenina.

Poznámka k metodológii

Limitom práce je, že pri záväzkoch zahájených medzi rokmi 2019 – 2021 väčšinou nemáme k dispozícii správu o stave implementácie. Zároveň podstatná časť záväzkov, či už nových alebo starších, nebola plne zrealizovaná. Ak teda v texte spomíname, že sa krajina „zaväzuje“ k určitým reformám či aktivitám, nemožno automaticky predpokladať, že sa tak stalo. Analýza záväzkov bola doplnená o publikáciu OECD z roku 2018 Open Government Data Report. V prípade použitia informácií z tejto knihy sú v článkoch uvedené konkrétne strany. Súhrnný zoznam záväzkov jednotlivých krajín aj s odkazmi na tieto záväzky je dostupný na konci každého blogu.

Prehľad všetkých tém pokrytých v tejto minisérii je dostupný aj v prezentácii na Týždni otvoreného vládnutia 2021, spoločne so zhodnotením stavu otvorených dát na Slovensku a pripravovaných aktivitách.

Ako vytvoriť kultúru otvorených dát na Slovensku?

Tému zverejňovania dát štátnej a verejnej správy v strojovo spracovateľnom formáte, v skratke otvorených dát, často skloňujeme ako technický, legislatívny, finančný alebo politický problém. Je to však povedomie o téme a postoje ľudí, ktoré sú najčastejšou prekážkou v implementácii politík týkajúcich sa otvorených dát.

Aj tie najefektívnejšie politiky otvárania dát môžu vyjsť nazmar v prostredí, v ktorom nie je téma otvorených dát vnímaná ako dôležitá. Myšlienka otvárania dát je založená na hodnotách transparentného vládnutia a práva občanov na informácie. Otvorené dáta môže viesť ku kvalitnejším službám štátu, lepšej demokracii, či rozvoju technológií a inovácií. To všetko sú výhody, ktoré si obhajcovia otvárania dát uvedomujú. Avšak nízke pochopenie témy, jej prínosov a s tým spojené obavy zo zverejňovania dát zo strany ich „majiteľov“ v prostredí štátnej správy môže byť zásadnou prekážkou pre otváranie dát.

Prekážky, ktoré súvisia s postojmi k téme otvorených dát, môžeme nazývať aj kultúrnymi. Preto mnohé z analyzovaných krajín cielia na vytvorenie tzv. kultúry otvorených dát, kde sú štátni úradníci proaktívni a ochotní v sprístupňovaní dát, prístup k informáciám považujú za legitímne právo verejnosti, za hodnotnú a relevantnú aktivitu, a spôsob ako riešiť rôznorodé problémy. Otvorené dáta si v tejto „kultúre“ cenia aj mimovládne organizácie, univerzity, firmy, médiá a širšia verejnosť.

Podľa prieskumu OECD z roku 2018 sú pritom „nedostatočné povedomie a pripravenosť štátnych úradníkov v téme otvorených dát“ najčastejším obmedzením v implementácii politík v tejto oblasti, ktorému čelí až 30 z 34 skúmaných krajín (OECD 2018: 124).

O dôležitosti kultúrnych faktorov svedčí aj príklad Francúzska, ktoré ako jedna z mála krajín prijala legislatívu, Zákon o digitálnej republike, ktorá uzákonila tzv. princíp automaticky otvorených dát. To označuje prístup, kedy všetky dáta, ktoré má štát vo vlastníctve, sú až na zákonom odôvodnené výnimky verejné. A tak napríklad všetky štátne inštitúcie vo Francúzsku nad 50 zamestnancov musia, okrem iného, zverejniť všetky dáta, ktoré uvádzajú ako verejné. V praxi však informácie, ktoré majú byť podľa zákona zverejnené, často nenájdeme. Za nedokonalou implementáciou sú aj kultúrne faktory. Medzi úradníkmi je nízke povedomie o výhodách otvorených dát, no aj nedostatočné zručnosti v práce s dátami.

Ani zmena kultúry zhora, teda zákonom, nemusí postačovať. Existuje ale mnoho spôsobov, ako odstrániť tieto prekážky a podporiť budovanie kultúry otvorených dát, a tým aj kultúry otvoreného a transparentného vládnutia na Slovensku.

Oficiálne prijatie princípu automaticky otvorených dát

Krajiny ako Austrália, Kanada, či Francúzsko sa prihlásili ku „kultúre automaticky otvorených dát“. Prihlásenie sa k tomuto princípu je jasným signálom, že toto je prístup, ktorý je od štátnej správy očakávaný, a že otvorené dáta sú pravidlo, skôr než výnimka. Takýto záväzok môže slovenská vláda spraviť napríklad verejným vyhlásením, v ktorom sa k princípu otvorených dát zaviaže, prihlásením sa k Medzinárodnej charte o otvorených dátach, alebo prijatím strategických dokumentov pre otvorené dáta, ktoré takúto „zmenu kultúry“ zreteľne deklarujú.

Zvyšovanie povedomia úradníkov o výhodách otvárania dát

Ak je v štátnej správe povedomie o ekonomických, sociálnych a výkonnostných výhodách sprístupňovania dát, ktorými disponujú, nízke, ochota proaktívne pomáhať s ich otváraním má tiež tendenciu byť nízka. Preto mnoho krajín, ktoré sú priekopníkmi v téme otvorených dát, sa snaží o zvyšovanie povedomia štátnej správy o prínosoch otvorených dát.

Napríklad v Spojených štátoch vláda organizuje pravidelné stretnutia so štátnymi úradníkmi o výhodách a možnostiach otvorených dát (OECD 2018: 77). Tréningy, semináre, či konferencie zamerané na zvyšovanie povedomia medzi štátnymi úradníkmi organizujú aj v Belgicku, Slovinsku, či Kanade, kde vláda medzi rokmi 2016 – 2018 vyškolila o princípoch a hodnotách otvoreného vládnutia viac než 42 000 úradníkov a vytvorila webovú stránku so vzdelávacími materiálmi o otvorenom vládnutí. Takéto snahy by ale nemali opomenúť ani vyšších úradníkov na ministerstvách. Nejde však len o zvyšovania povedomia o otvorených dátach, ale aj podporu kultúry, v ktorej sa podporuje riešenie problémov a tvorbu politík založených na dátach, dôkazoch a experimentoch.

Zvyšovanie schopností štátnych úradníkov zverejňovať dáta

Príklad Francúzska ukazuje, že úradníci môžu odmietať „zmenu kultúry“ aj z praktických dôvodov. Téma otvorených dát môže byť technicky náročná, čo môže brzdiť pochopenie jej dôležitosti, aj schopnosti zverejňovať údaje. Krajiny ako Fínsko, Francúzsko a Severné Írsko, ktoré chcú podporiť kultúru transparentného vládnutia, preto organizujú vzdelávacie semináre, na ktorých trénujú úradníkov v špecifických zručnostiach v práci s dátami: ako ich zverejňovať, zdieľať, využiť znova (OECD 2018: 77). Do tejto kategórie patria aj riešenia formou vzdelávacích materiálov či návodov. Výsledkom takýchto vzdelávacích podujatí je tiež rozšírenie komunity ľudí a inštitúcií, ktorí lepšie chápu a oceňujú možnosti otvorených dát.

Analýza obáv a potrieb úradníkov

Existujú rôzne ďalšie dôvody, prečo štátne inštitúcie nezverejňujú dáta. Vláda na Novom Zélande preskúmala postoje úradníkov a zistila, že zmene postojov môže brániť aj snaha vyhnúť sa riziku. Ako ukazuje aj príklad Austrálie a Veľkej Británie, zverejňovanie otvorených dát naráža na obavy o zneužití osobných údajov, alebo zverejnení chybných či nepresných dát. Tieto dôvody však nezistíme bez podobnej analýzy obáv v prostredí našej štátnej správy.

Jedným z riešení, ktoré môže podľa OECD podporiť proaktívne zverejňovanie dát, je imunita pre úradníkov v prípade chybovosti dát, alebo ich použitia na nezákonnú činnosť (OECD 2018: 169-170). Pokiaľ tieto hlbšie obavy úradníkov nie sú odhalené a adresované, zmena organizačnej kultúry môže byť o to náročnejšia.

---

• Znalostná databáza všetkých skúmaných záväzkov členských štátov OGP (XLSX, 39 kB)