Situácia v oblasti obchodovania s ľuďmi na Slovensku

Oddelenie odboru prevencie kriminality Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Informačné centrum na boj proti obchodovaniu s ľuďmi a prevenciu kriminality plní v zmysle čl. 19 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/36/EÚ z 5. apríla 2011 o prevencii obchodovania s ľuďmi a boji proti nemu a o ochrane obetí obchodovania, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2002/629/SVV (ďalej len „smernica 2011/36/EÚ“) úlohu národného spravodajcu.

Národný spravodajca vykonáva najmä posúdenie trendov obchodovania s ľuďmi meranie výsledkov dosiahnutých prostredníctvom opatrení proti obchodovaniu s ľuďmi vrátane zhromažďovania štatistických údajov v úzkej spolupráci s príslušnými organizáciami občianskej spoločnosti činnými v tejto oblasti, ako aj podávanie správ Európskej komisii. Z tohto dôvodu ako národný spravodajca a gestor špecializovaného programu podpory a ochrany obetí obchodovania s ľuďmi (ďalej len „program pomoci“) Informačné centrum na boj proti obchodovaniu s ľuďmi a prevenciu kriminality spracovalo už siedmu Situačnú správu pre oblasť boja proti obchodovaniu s ľuďmi v Slovenskej republike, tentokrát za rok 2023 (PDF, 2 MB) (ďalej len „situačná správa“).

Situačnú správu na svojom ostatnom zasadnutí, 10. apríla 2024, vzala na vedomie expertná skupina pre oblasť boja proti obchodovaniu s ľuďmi.

Na príprave situačnej správy participovala najmä Národná jednotka boja proti nelegálnej migrácii úradu hraničnej a cudzineckej polície Prezídia Policajného zboru, ktorá je špecializovaným útvarom polície pre objasňovanie prípadov obchodovania s ľuďmi. Na požiadanie do návrhu situačnej správy prispeli aj iné oslovené subjekty zastúpené v expertnej skupine pre oblasť boja proti obchodovaniu s ľuďmi.

Trend z predošlých rokov potvrdili aj dáta z roku 2023, kedy najčastejšie sa vyskytujúci účel obchodovania s ľuďmi evidujeme sexuálne a pracovné vykorisťovanie. V podmienkach Slovenskej republiky evidujeme pri rozdelení obetí podľa pohlavia to, že muži sú obeťami prevažne pracovného vykorisťovania a ženy sexuálneho vykorisťovania a pri rozdelení obetí podľa veku, osoby mladšie ako 18 rokov (ďalej len „deti“) sú najčastejšie obeťami sexuálneho vykorisťovania a dospelé osoby pracovného vykorisťovania a núteného žobrania.

Vek obetí sa štatisticky eviduje pri začatí páchania skutku (t.j. v čase náboru), preto vek detských obetí v roku, kedy sa o nich príslušné orgány dozvedia a vstupujú do štatistiky za príslušný rok, môže byť odlišný a niektoré detské obete už môžu medzičasom dosiahnuť plnoletosť.

V roku 2019 detské obete tvorili šestinu identifikovaných obetí, v roku 2020 to bola už štvrtina a v roku 2021 už takmer tretina všetkých identifikovaných obetí. V roku 2022 sa Slovenská republika vrátila počtom identifikovaných detských obetí obchodovania s ľuďmi k dátam z roku 2019, kde takmer každá šiesta identifikovaná obeť obchodovania s ľuďmi bola dieťaťom (t.j. 10 detí z 58 identifikovaných obetí). V roku 2023 sa situácia dramaticky zmenila a z celkového počtu obetí (44) bolo až 21 detí, čo predstavuje takmer polovicu.Obetí, ktoré boli deťmi aj v čase náboru, aj v čase identifikácie bolo celkom 17 z pôvodných 21 obetí.  Medzičasom 4 obete dosiahli plnoletosť, z toho 3 obete v roku 2023 dovŕšili 18 rok veku. Najdlhší časový odstup od náboru obetí do identifikáciu, pri obetiach identifikovaných v roku 2023, predstavoval 9 rokov. Z dostupných dát je možné konštatovať, že najväčšie časové odstupy sa vyskytujú pri obetiach, ktoré boli sexuálne vykorisťované.

Od roku 2019 až do roku 2021 bol z hľadiska pôvodu obetí najdominantnejší Košický kraj. V roku 2022 nastala zmena a najviac obetí pochádzalo z Prešovského kraja (18 a z toho 12 mužov a 6 žien). Zmena nastala aj v roku 2023, kedy z celkového počtu identifikovaných obetí pochádzalo až 32 % z Banskobystrického kraja. Z celkového počtu obetí pochádzajúcich z tohto kraja bola väčšina deťmi v čase náboru (zo 14 obetí 8 detí) a všetky obete boli zneužívané za účelom sexuálneho vykorisťovania (z toho v 1 prípade nastala kombinácia sexuálneho vykorisťovania a núteného žobrania).

V minulosti bola Slovenská republika považovaná prevažne za zdrojovú krajinu, avšak zmena nastala aj v tejto kategórií a Slovensko z hľadiska identifikovaných obetí v roku 2023 možno považovať prevažne za krajinu vnútorného (vnútroštátneho) vykorisťovania, teda aj za cieľovú krajinu. 

Z hľadiska poskytovanej pomoci obetiam evidujeme v roku 2023 taktiež zmenu, a to zovšetkých identifikovaných obetí len jedna štvrtina mala záujem o  vstup do špecializovaného programu pomoci. 

Dlhoročný trend a v mnohých hodnotiacich správach uvádzaný nedostatok pre Slovenskú republiku, je počet identifikovaných cudzincov, ktorý je naďalej veľmi nízky. Za sledované obdobie boli identifikovaní traja dospelí cudzinci (2 ženy a 1 muž) pochádzajúci z Moldavska a Bulharska, ktorí mali byť vykorisťovaní na Slovensku za účelom nútenej práce a núteného žobrania. Jeden cudzinec bol aj formálne identifikovaný políciou ako obeť v roku 2023. Všetkým trom obetiam bola poskytnutá pomoc a podpora prostredníctvom služieb programu pomoci. Napriek pokračujúcemu vojnovému konfliktu na Ukrajine nebol ani v roku 2023 vyšetrovaný žiaden prípad obchodovania s ľuďmi s prepojením na Ukrajinu, resp. v ktorom by vystupovali ako obete, alebo páchatelia osoby pochádzajúce z Ukrajiny. Rovnako nebol v roku 2023 vyšetrovaný žiaden prípad obchodovania s ľuďmi v súvislosti s pretrvávajúcou mohutnou migračnou vlnou na Západobalkánskej trase vedúcou aj cez územie Slovenskej republiky.