Aké dokumenty u nás nájdete

Štátny archív v Žiline so sídlom v Bytči uchováva a spravuje 1365 archívnych fondov a zbierok v rozsahu  takmer 12000 bežných metrov uložených archívnych dokumentov.

Najstaršia písomnosť pochádza z roku 1263 /Rod Záborský/
Medzi najrozsiahlejšie a najcennejšie patria fondy historických stolíc a
neskorších žúp Trenčianskej /1491-1931/, Turčianskej /1486-1922, Oravskej
/1582-1922/ a Liptovskej /1391-1922/, štyri fondy verejnosprávnych výborov
týchto žúp /1876-1918/ a fondy 22 slúžnovských úradov /1849-1922/ z ich
teritória. Novšie verejnosprávne inštitúcie reprezentujú fondy Podtatranskej a
Považskej župy /1923-1926/ a písomnosti župy Tatranskej a Trenčianskej z rokov
1940-1945. Do tejto skupiny patria aj písomnosti krajských úradov z rokov
1949-1960, najmä materiál Krajského národného výboru v Žiline. Z justičnej
správy sú významné pomerne ucelene zachované fondy súdov tzv. Bachovej éry, ako
i písomnosti Krajských súdov v Ružomberku a v Trenčíne /1871-1949/.Spisy
retribučných ľudových súdov z územia bývalého Žilinského kraja sú z rokov
1945-1948. Mladšie obdobie justičnej správy je zastúpené fondami Krajský súd v
Žiline , Krajská prokuratúra v Žiline z rokov 1949-1960 a pod. Veľmi hodnotnou
a na pramene bohatou je skupina , ktorú tvoria archívy 12 feudálnych panstiev a
81 rodových archívov. Cirkevné archívy reprezentujú predovšetkým písomnosti
františkánskych kláštorov v Pruskom /1607-1950/ a v Žiline /1701-1945/ a
zbierka cirkevných matrík /1628-1955/.Zvláštny význam majú fondy úradov pre
správu štátnych a neštátnych lesov. Najcennejší je fond Riaditeľstvo štátnych
lesov v Liptovskom Hrádku, ktoré pôsobilo v rokoch 1851-1944.V archíve sú
uložené aj pozoruhodné písomnosti Liptovskej sekcie Uhorského karpatského
spolku v Liptovskom Mikuláši /1884-1918/, Komitétu utečencov hornej Oravy a
Spiša /1944-1948/, družstva Demänovských jaskýň v Liptovskom Mikuláši
/1922-1954/ a iné. Obsahovo zaujímavá je aj zbierka listín
/1294-1848/.Najnovšia skupina fondov sa vytvára v súčasnosti zo súborov fondov
hospodárskych organizácii, ktoré ukončili svoju činnosť v procese transformácie
ekonomiky hospodárstva po roku 1989. V posledných rokoch sa obohatila aj
skupina osobných fondov a rodinných archívov.  

Časové rozpätie dokumentov
uchovávaných v tomto archíve je od roku 1263 po súčasnosť s perspektívou
postupného preberania ďalších novších ročníkov dokumentov. Dokumenty sú písané
vo viacerých jazykoch: pri písomných záznamoch do roku 1848 prevažuje
latinčina, v rokoch 1849-1867 nemčina, v rokoch 1867-1918 maďarčina a od roku
1919 je to slovenčina.

Za účelom genealogického
bádania sú obzvlášť vyhľadávané zbierky cirkevných matrík a štátnych matrík.

Občania navštevujú archív aj  za účelom získania správnej
informácie. Dominantným prvkom je vyhľadanie dokladov o majetkoprávnych
vysporiadaniach, prevodoch nehnuteľností, dedičských uzneseniach,
stavebných konaniach, dokladov o ukončení vzdelania i dobe zamestnania. Z
tohto hľadiska sú najviac využívané fondy Okresných súdov v Žiline, fondy
základných a stredných škôl a fondy národných výborov rôznych stupňov

Fondy a zbierky Štátneho archívu v Žiline so sídlom v Bytči tvoria súčasť kultúrneho dedičstva
Slovenskej republiky.